Obálka:

Obsah Äísla:
Kraljevo, mesto v juhozápadnej Äasti Srbska,v historickom regióne Raška. Miestokorunovácie prvéhosrbského kráľa, miesto prvého kráľovstva Srbov. Dnes sa na mestskom erbe vyníma na Äervenej ploche sedem zlatýchkráľovských korún – podľa poÄtu panovníkov, ktorí tu boli korunovaní.V spodnej Äastiho dopĺňa veta:Nám dobro a nikomu zlo.
20. augusta sa degustátorská komisia pod vedením Kataríny Furdíkovej zišla vo vinárstve Karpatská Perla v Šenkviciach. V príjemnom prostredí sa hodnotilo vyše štyridsaÅ¥ vzoriek Äervených suchých vín zo štyroch svetadielov. Zastúpenie mala ako Severná, tak aj Južná Amerika, Austrália, Afrika a, samozrejme, najviac vzoriek pochádzalo z Európy. Ako sa ukázalo po vyhodnotení, hlavne Rakúsko valcovalo všetko, Äo mu stálo v ceste, a tak v pätnástke uverejnených nájdeme 9 rakúskych vín, z ktorých šesÅ¥násobné zastúpenie má vinárstvo Gerharda a Inge Allacherovcov z Golsu. Ich Cuvée Gérard sa stalo zaslúženým víÅ¥azom testu. V tesnom závese však boli vína Prädium (odroda zweigeltrebe) a Merlot z vinárstva Ericha Scheiblhofera z Andau. Slovenské farby zaslúžene hájili tri vinárstva: Janoušek&Polák z Pezinka, Víno-Masaryk zo Skalice a Food-Farm Hlohovec. Zo vzdialenejších kútov sveta sa presadil austrálsky Shiraz (Australian Bush) a Äilský Cabernet Sauvignon (Campo de Chile). Medzi najÄastejšími odrodami boli merlot, frankovka, zweigeltrebe a svätovavrinecké, ale najväÄšie zastúpenie mali cuvée-Äka.Všetkým zúÄastneným vinárstvam a ich vínam patrí veľká vÄaka, že pre nás pripravujú deň Äo deň tieto krásne moky, ktoré by nám urÄite aj Epikuros závidel. Samozrejme, v tom dobrom, lebo on si doprial, ale doprial aj iným.Takže na zdravie, pôžitkári a priatelia vína!
ÄŒierna Hora, Crna Gora, Montenegro a od roku2006 samostatná Republika Crna Gora.Krajina na dlani s rozlohou necelých 14 000 km2.Žije v nej sedem stovák tisícov ľudí. ÄŒierne hory,zelené lesy, turmalínové rieky a 293 kilometrovmodrého jadranského pobrežia.Krajina skvelého Äerveného vína, voňavého tabaku,šÅ¥avnatých mandarínok a lákavého pršutu.Od roku 1852 svetské kniežatstvo (Daniel I.) a štyriroky pred vypuknutím I. svetovej vojnyi kráľovstvo (Mikuláš I.). Kráľovstvo pominulo,avšak kráľovstvo majestátu prírody zostalo.Nádherná „krajinka“, balkánske ŠvajÄiarsko.PoÄme ho spolu navštíviÅ¥...
Koncom augusta za masívne dubové stoly nádhernej degustaÄnej miestnostišenkvickej Karpatskej Perly zasadlo sedem degustátorov. Traja Moravania(bratia Jaroslav a Marek Suský, Miroslav Musil) a štyria domáci (KatarínaMakyšová, Peter Chowaniec, Erik Brunovský a Fedor Malík st.). Nemali ľahkúúlohu, Äakalo ich tridsaÅ¥ francúzskych mokov. DesaÅ¥ bielych, dve ružové aosemnásÅ¥ Äervených. KoštovaÅ¥ „Francúzov“ slovenskými zmyslami je nároÄnávec. Vyžaduje si to okrem fyziologickej a degustaÄnej zdatnosti i kus, bakusisko odvahy. Najmä, ak chýbajú skúsenosti... SpoÄiatku to išlo pomalšie,potom sme sa rozbehli. Po troch hodinách práce bolo hotovo. Udelili smešesÅ¥ zlatých medailí (nad 85 bodov) a devätnásÅ¥ strieborných. Do vysnenejdvanástky, nášho bývalého tuctu, sa však dostalo len šesÅ¥ strieborných. Tiejednoduché poÄty vás skrátka nepustia...
Otázkou, Äi sa v ÄŒíne skutoÄne pestuje kávovník, sa expertizaoberajú už dlho. Pravda je taká, že ÄŒína kávovníkové zrnávyváža, a teda ich s veľkou pravdepodobnosÅ¥ou aj pestuje.Sú však zahalené tajomstvom. Nikto nevie, koľko ichje a v ktorej oblasti sa nachádzajú. Nie sú o tom k dispozíciižiadne vierohodné údaje. Dokonca sa nevyluÄuje ani možnosÅ¥,že ÄasÅ¥ kávovníkových zÅ•n, ktoré ÄŒína vyváža,je vlastne reexport zÅ•n dovezených z Tanzánie. Jedno je všakisté. ÄŒína, domovina Äajovníkov, kávovníkové zrná istotnedováža a káva sa tu stáva až neuveriteľne obľúbenou.V manažérskych kruhoch kávového priemyslu sa táto krajinastále Äastejšie uvádza ako potenciálny veľký odberateľkávovníkových zÅ•n a budúci najväÄší konzument kávy.
Najstaršiu históriu tahini pripisujú niektoré výskumystarovekej Perzii, odkiaľ prešla do Palestíny a Izraela.V týchto krajinách dodnes patrí k najobľúbenejšímpokrmom vôbec. Tahini bola dávnejšie pomenovanánázvom „ardeh“ alebo tiež sväté jedlo. Postupne sa rozšírilapo celej Indii, Afrike, do krajín Stredného východua do Ázie. Už starovekí Gréci pridávali sezamovésemienka do jedál Äi niektorých liekov a aj Hippokratesvyzdvihoval sezam pre jeho vysokú výživovú hodnotu.V ázijských legendách sa sezam objavuje v spojitostis lieÄením a ako symbol nesmrteľnosti. Z novodobej,nedávnej histórie sezamovej pasty je známy fakt, žebola dôležitou súÄasÅ¥ou každodennej stravy tureckýchpilotov v priebehu prvej i druhej svetovej vojny, ako ajv kórejskej vojne. Bola zaraÄovaná do stravy ako pravdepodobnýzdroj vytrvalosti, sústredenia a vraj pilotompomáhala i v psychickej a fyzickej odolnosti.
Niže mlyna Kubrických stojí stále Schaubmarov mlyn, ktorý je z cajlanských mlynov najznámejší. Je to najväÄší potoÄný mlyn v Európe. Postavili ho Pálfiovci v roku 1767 a v roku 1857 ho kúpila rodina Schaubmarovcov, ktorá prišla z Bavorska. V roku 1913 bola stará mlecia sústava zložená z mlynských kameňov nahradená novou, pozostávajúcou z valcových stolíc.Mlyn Gustava Schaubmara je jednoposchodový, s povalou a je k nemu pripojený byt mlynára. Do veľkého areálu patrili ešte voziarne, maštale, sýpky, seÄkáreň, stodola, dreváreň a vÄelín. Je to jediný mlyn v Pezinku, kde sa dodnes zachovalo mlynské koleso. Mlyn je funkÄný a schopný prevádzky. Dnes je jeho zariadenie zreštaurované a sprístupnené verejnosti. V objekte domu mlynára sídli Galéria insitného umenia, poboÄka Slovenskej národnej galérie, ktorá mlyn v roku 1972 odkúpila od poslednej majiteľky Kornelie Schaubmarovej.Táto expozícia bola otvorená 18. novembra 1997.
Vnímavý Äitateľ z nadpisu Älánku zaiste pochopí, že jeho obsah sa dotkne plynutia Äasu. Múzeum mesta Bratislavy má neuveriteľných 146 rokov nepretržitej existencie. ÄŒo všetko sa za ten Äas udialo v tejto inštitúcii a koľkí ľudia ju napĺňali svojimi názormi, túžbami, snami? Bolo by veľmi Å¥ažké v rámci jedného Älánku zhrnúÅ¥ toto Äíslo do konkrétnych udalostí.Niekedy pomôže na zapamätanie Äasového úseku výnimoÄná udalosÅ¥ – nastúpenie panovníkov na trón, zaÄiatky konfliktov, ktorých je v dejinách ľudstva neúrekom, Äi živelné pohromy.Múzeum mesta Bratislavy (MMB) vzniklo v Bratislave – vtedy Prešporku – v dobe relatívne pokojne plynúceho Äasu. Bolo to v roku 1868 na podnet Jozefa Könyökiho, Älena Bratislavského okrášÄ¾ovacieho spolku, keÄ na jeho 5. zasadnutí 1. júla 1868 predniesol požiadavku založenia múzea. Tento profesor reálky, vlastným menom Ellenbogen (1829 – 1900), sa stal aj jeho prvým kustódom a vo funkcii zotrval 32 rokov.
Banská Štiavnica, slávne starobylé banícke mesto, vzniklo zlúÄením dvoch baníckych osád niekedy zaÄiatkom 13. storoÄia. Prví obyvatelia sa na tomto území usadili už na sklonku doby kamennej, v eneolite, no baníctvu sa ešte nevenovali. Až v 5. storoÄí pred Kristom sem kvôli povrchovej exploatácii rúd prišli Kelti. V údolí potoka Štiavnica sa však zdržiavali iba sezónne, v období vhodnom na banské a hutnícke práce.Prvá banícka osada vznikla pod vrchom Paradajz ešte pred 13. storoÄím a volala sa Štiavnica. O nieÄo mladšia osada Bana sa rozkladala na neÄalekom vrchu Glanzenberg. Obe mali slovenský pôvod a vznikli v období pred nemeckou kolonizáciou. Bohaté náleziská rúd však lákali a v priebehu 13. storoÄia sa tu usadili baníci z Tirolska a Saska. Banskí Å¥ažiari sa u panovníka tešili obľube, lebo novým spôsobom Å¥ažby zvyšovali jej objem a ziskami zapĺňali aj kráľovskú pokladnicu.
Veľmi si vážim a oceňujem prácu profesionálov reštaurátorov a pamiatkárov – autorov tejto publikácie, ktorí svojou nároÄnou prácou vysokou mierou prispeli k jeho citlivej obnovea záchrane pre budúce generácie.O ich profesionalite hovorí i cena Ministerstva kultúry SR Fénix za najúspešnejšiu reštaurátorskú realizáciu roka 2009, ktorú získali za realizáciu komplexnej pamiatkovej obnovy uvedeného kostola a medzinárodné uznanie, ktoré sa pamiatke dostalo spolu s Äalšími drevenými kostolmi našej Äasti Karpatského oblúka v podobe zápisu do Zoznamu svetového kultúrneho dediÄstva UNESCO r. 2008.Kto môže o tomto výtvarnom architektonickom diele povedaÅ¥ viac ako autori predloženej knihy, ktorí odhalili aj tie najtajnejšie metodiky a postupy pri jeho tvorbe. Som veľmi rád, že si svoje poznatky nenechali len pre sebaa podelili sa o ne s nami. Svojim vzÅ¥ahom k tejto pamiatke nám hovoria, že musíme citlivo poÄúvaÅ¥, Äo nám minulosÅ¥ našepkáva. Nie sluchom, ale rozumom a srdcom. Treba si ju vážiÅ¥, uÄiÅ¥ sa z nej a inšpirovaÅ¥ sa ňou.
Ja, Picasso...Pablo Ruiz Picasso, alebo, ak chcete, celým menom Pablo Diego José Santiago Franciscode Paula Juan Nepomuceno Crispín Crispinianode los Remedios Cipriano de la Santísima Trinidad Ruiz Blasco y Picasso López, sa narodil25. októbra 1881 v španielskej Malage.Vyrastal medzi sukňami.Od detstva bol obklopený samými ženami –svojou matkou, Maríou Picasso y Lopéz, starou mamou, tetami, sestrami. Jediným mužomnablízku bol jeho otec José Ruiz y Blasco, ktorýbol maliarom, uÄiteľom kreslenia v San Telmea konzervátorom múzea v Malage. Môžeme povedaÅ¥, že don José bol lepším uÄiteľom než maliarom,to jeho syn bol predurÄený na maľovanie.Malý Pablito kreslil skorej, ako zaÄal rozprávaÅ¥,a jeho prvé slovo bol španielsky výraz pre ceruzku.
SúÄasný svet je doslova zaplavený fotografiami a fotografmi. Fotí už takmer každý. Rád by som vám však predstavil autora, práce ktorého z radu ostatných nápadito vyÄnievajú. KeÄ sa zapozeráte na jeho fotky, okamžite zatúžite niektorú vlastniÅ¥. Je naozaj Å¥ažké odolaÅ¥ jeho rukopisu.Martin Iman (nar. 1969) žije a tvorí v Bratislave a Prahe, rovnako dobre sa však s ním a jeho prácami môžete stretnúÅ¥ napríklad v Paríži, Lisabone, Ríme, Viedni, Londýne, Algarve. Všade tam si už stihol získaÅ¥ uznanie na výstavách v spolupráci s galériami, ale aj prácami pre individuálnych klientov. A nakoniec, ako sám hovorí: „... s internetom je dnes svet veľmi malý. KeÄ sa vám fotografia alebo iné dielo páÄia a zatúžite po nich, kontakt na autora si nájdete za päÅ¥ minút!“ Hovorí tiež, že súÄasný svet výtvarného umenia je Äasto o komunikácii a diskusii – nielen o samotnom diele, ale aj o príbehu a okolnostiach. A s Martinom sa diskutuje veľmi dobre.
Zámok Miramar leží na pobreží Jadranského mora, asi 10 kilometrovseverne od mesta Terst. PostaviÅ¥ ho dal arcivojvoda Maximilián Habsburskýako sídlo pre seba a svoju manželku Šarlotu Belgickú. Zámok Miramar je dnes jedineÄnou ukážkou luxusnej aristokratickejrezidencie. Je obklopený rozsiahlym parkom a vÄaka svojej polohe na skalnatom výbežku nad morom je z neho nádherný výhľadna pobrežie s prístavným mestom Terst,na blankytné more aj strmo stúpajúce pobrežné svahy.
Malý-veľký muž je naozaj veľký a so svojimi 4 818 milimetrami je dlhší ako napríklad S-Max. Podnikateľov urÄite poteší nielen jeho veľkosÅ¥, ale aj variabilita modelu. V základe je päÅ¥miestny, ale za príplatok si môžete dokúpiÅ¥ tretí rad sedadiel. Náš testovaný model bol sedemmiestny a vhodný je pre poÄetnejšiu výpravu alebo väÄšiu rodinu, avšak oproti päÅ¥miestnemu modelu nie sú tieto sedadlá odmontovateľné. Pre mňa je to skôr výhoda, keÄže s odmontovateľnými sedadlami nemám najlepšie skúsenosti. ÄŒo sa týka vonkajšieho vzhľadu, pri malých dodávkach je Å¥ažko nieÄo vymyslieÅ¥, a strohosÅ¥ a jednoduchosÅ¥ sa v tomto prípade vyplatila. Napriek tomu je táto „malá dodávka“ veľmi elegantná a jemné zásahy dizajnérov trafili do Äierneho.