Obálka:

Obsah Äísla:
Veľkolepé Karlove Vary, mondénne Mariánske LáznÄ›, útulnéFrantiškovy LáznÄ›, malebné historické mesteÄká, hradya zámky ako z rozprávky. To všetko sú západné ÄŒechy. Lákavémiesto nás zlákalo; cieľom našej cesty sa stal Slavkovskýles so všetkými jeho Äarokrásnymi zákutiami. Na túto spanilú jazdu nám bratislavská spoloÄnosÅ¥ SummitMotors Slovakia poskytla nový model Ford S-Max Vignale –expresný koÄiar atraktívneho vzhľadu s luxusným interiéroma výbavou, ktorej nekoneÄné možnosti rozmaznajú ajnajväÄších pôžitkárov. Nastupujeme doň ovešaní batožinou;metám nohou pod zadnou ÄasÅ¥ou auta, ako som to videlav reklame a kufor sa fakticky zaÄne sám od seba otváraÅ¥, lentá veľká plyšová opica z neho nevyvaľuje okále.
Minerálne pramene v oblasti dnešných Mariánskych Lázní dal už v roku 1528 preskúmaÅ¥ kráľ FerdinandI. Rozbor vody urÄil obsah solí, potvrdil jej lieÄivé úÄinky a pramene sa mohli zaÄaÅ¥ využívaÅ¥ nalieÄbu rôznych neduhov. Kúpeľné miesto sa rýchlo dostalo do povedomia, no názov Marienbad sa prvýkrátobjavuje až za vlády Márie Terézie a na vznik prvého moderného kúpeľného domu bolo treba ÄakaÅ¥až do roku 1807. Postavili ho na podnet Johanna Josefa Nehra – lekára a veľkého propagátora lieÄivýchschopností tunajšej vody. Kúpeľný dom našiel svoje miesto v tesnej blízkosti Krížového prameňa a dostalnázov Zlatá guľa. Potom už všetko nabralo rýchly spád a pôvodne nehostinné bažinaté údolie sazaÄalo svižne pretváraÅ¥ na pôvabné parkové mesteÄko.
Karlove Vary boli založené v roku 1350 na pokyn cisára Karola IV. Samotnémuvzniku kúpeľov predchádza povesÅ¥, podľa ktorej Karol IV. podnikol sosvojou družinou loveckú výpravu do tunajších lesov. PoÄas lovu zaÄal jedenzo psov prenasledovaÅ¥ divokú zver a pri naháňaÄke spadol do tône, odkiaľvytryskovala horúca voda. Pes sa obaril a zaÄal skuvíňaÅ¥ od bolesti. Lovci mupribehli na pomoc a ostali prekvapení objavom horúceho prameňa. Cisár poznamenal,že taká voda by mohla maÅ¥ lieÄivú moc a sám hneÄ vyskúšal jejúÄinky na svojich boľavých nohách. Pocítil úľavu a zlepšenie, Äo ho potešilo anariadil, aby bolo miesto okolo prameňa osídlené a voda využívaná na lieÄbu.
Nech sa na to pozrieme z ktoréhokoľvek uhla, víno takmerod samého poÄiatku súviselo s náboženstvom. Výnimku asi tvorilolen predhistorické obdobie, keÄ sa pravekí ľudia potulovali po lesocha zbierali plody divého viniÄa najskôr ako doplnok stravya až o Äosi neskôr, keÄ im pravdepodobne šÅ¥astná náhoda odhalilatajomstvo kvaseného nápoja, vyrábali z nich aj víno. To si okamžitezískalo popularitu, avšak skutoÄné zakladanie viníc a vinohradníctvoprišli k slovu až s usadlým spôsobom života a úzko súviselis vývojom ranných kultúr a civilizácií.
Andrej mi dáva do ruky telefón. „Pozri.“ Volá Oľga. Je 8.30. Smev nejakej malej kaviarni, kde sa ku káve podávajú aj raňajky.ÄŒasy, keÄ sa alkohol mohol predávaÅ¥ až po desiatej, sú už dávnominulosÅ¥ou.Štartujeme sa ako mladí „sokolíci“ pred prvým dňom odbornejdegustácie Pezinských vínnych trhov hruškovicou v domnení, žeslávnostný výkop je o 9. hodine.Nebol.V Pezinskom kulturáku sme chýbali už len my traja. SpomínanýAndrej (jeden z najväÄších talentov slovenského vína), ja a Marek.Rýchlo teda platíme, kopneme do vrtule a hor sa žehliÅ¥. Nultávzorka je už naliata. Sadáme si na svoje miesta. Zopár pohľadovnie príliš milých, no Äo už, stane sa, sypeme si popol na hlavu.
Pod Malými Karpatmi, v šenkvickej Karpatskej perle, nám to po ÄaseopäÅ¥ „perlilo“. Nie však kvasným oxidom uhliÄitým. ÄŒímsi iným. „Perlilo“to nasadením, odbornosÅ¥ou i profesionalitou. Napriek tomu, že predmetomnášho degustaÄného záujmu nebolo víno perlivé, ani šumivé. I priÄervenom tichom víne sa však dá v tomto zmysle „perliÅ¥“. Len duchovnéa znalecké „bublinky“ musíte maÅ¥ v Äaši, na jazyku, v nose a v koneÄnomdôsledku i v hlave, poÄítaÄi. To všetko v tom príjemnom prostredí u Margitya Lacka Šebovcov, akože inak, bolo...Predmetom nášho záujmu boli tiché Äervené vína.
Na staré kolená som sa vybral do sveta. Do Äalekého. S rodinou môjho syna sme putovali za chrbát našej zemegule. Do Britskej Kolumbie, najzápadnejšej to kanadskej provincie. Let z Viedne do Vancouvru bol dlhý a útrapný. Leteli sme „proti Äasu“ a stále za dňa, za svetla. NaveÄer sme odlietali a naveÄer toho istého dňa a dátumu sme pristávali na severozápade amerického kontinentu. Kepler s Kopernikom by sa usmievali. Už pred stároÄiami vedeli, ako funguje svet, ako sa krúti naša planéta... Svatka Etela nás Äakala na letisku. Ubytovali sme sa v jej rozľahlej haciende v Richmonde. Na predmestí Vancouvru.
Ľubľana bola osídlená už okolo roku 1200 pred n. l. KeÄ do nej dorazili Rimania, založili vojenský tábor a mesto nazvali Julia Emona. V 6. storoÄí sa dovalila pohroma v podobe Húnov. Takmer všetci tunajší obyvatelia zutekali na Istriu a späÅ¥ sa vrátili až po veľmi dlhej dobe. Okolo roku 1114 sa objavuje prvá písomná zmienka o dnešnej Ľubľane, a to pod názvom Laibach. Koncom 13. storoÄia sa Ľubľana stáva hlavným mestom Kraňska a v roku 1335 zaberajú celý kraj Habsburgovci, aby tu ostali pánmi nasledujúcich 600 rokov. Mesto zaÄalo profitovaÅ¥ z rozkvitajúceho obchodu v Európe, bolo totiž spojnicou medzi Viedňou a dôležitým obchodným prístavom monarchie – Terstom. VÄaka prílivu financií sa v meste zaÄala rozvíjaÅ¥ kultúra aj umenie a Ľubľana vyrástla do nevídanej krásy.
Preslávenú šikmú vežu – Torre Pendente – v talianskom meste Pisa nájdeme na námestís oficiálnym názvom Piazza del Duomo, no miestni obyvatelia ho po celé stároÄiavolajú Campo dei Miracoli, Miesto zázrakov. ZázraÄné miesto oÄarúva nielen „padajúcou vežou“,ale tiež prekrásnou katedrálou, baptistériom Äi stredovekým cintorínomukrytým za múrmi niekdajšieho kláštora. Pisa bola založená v 13. storoÄí pred Kr. v ústi rieky Arno.Jej názov bol odvodený z gréckeho slova vyjadrujúcehobažinaté pôdy. Mesto totiž vyrástlo v lagúne podobnejBenátkam. V stredoveku patrila Pisa, spolu s JanovomÄi už spomínanými Benátkami, medzi najvýznamnejšieobchodné prístavy.
Destilát, pálenka, pálené – ušÄ¾achtilá liehovina vyrobená výluÄne z ovocia. Žiadne syntetickéarómy, žiaden kulér, žiaden kukuriÄný Äi zemiakový špiritus. Duša ovocia skvapalnenádo Äistej prírodnej podoby. Poteší nos, oblaží ústa, zahreje telo...Pitie ovocných destilátov je príjemné a pomerne rýchle. Na rozdiel od „longdrinkov“, kuktorým patrí víno Äi pivo, sa však destiláty oveľa Å¥ažšie degustujú. Arómy a chute koncentrovanév silne alkoholickom základe dajú zabraÅ¥ aj skúseným hodnotiteľom a pestrosÅ¥vzoriek nevyplýva len z rôznych surovín použitých na výrobu destilátu, ale aj zospôsobu destilácie a vyzrievania – starnutia.
Podľa legendy priplávala v roku 972 pred Dubrovník benátska flotila a požiadala mesto o vodu a poživeň. DubrovniÄania námorníkom nechceli pomoc odoprieÅ¥; netušili však, že BenátÄania len použili lesÅ¥, aby mohli vpadnúÅ¥ do mesta a zmocniÅ¥ sa ho. Dubrovníckemu farárovi sa, našÅ¥astie, v noci zjavil svätý Blažej a prezradil mu benátske úmysly. Mesto sa vÄaka tomu zachránilo a svätý Blažej je od tej doby patrónom Dubrovníka. Z Äasu na Äas býval Dubrovník dokonca oznaÄovaný ako Republika sv. Blažeja.
Malta s dĺžkou 27 a šírkou 15 km zaberá rozlohu 247 km2; jej najvyšší bod dosahuje 257 m. n. m. Ostrov je teda malý a takmer plochý. Nenájdete na ňom ani rieky, ani jazerá, žiaden súvislejší lesný porast, pôda je kamenistá a neúrodná, živú prírodu na prvý pohľad akosi nezbadáte. Sem-tam vám popod nohy prebehne akurát nejaký malý gekon, lasiÄka, myška Äi iná malá potvorka, niÄ väÄšie vás však neprekvapí. Teda s výnimkou maÄiek. Tie sú všade. V tieni áut a kvetináÄov, v prístavoch, na chodníkoch alebo rozvalené rovno v strede cesty – vedomé si svojej dôležitosti. MalÅ¥ania ich milujú a všetci sa o ne starajú tak, že je vskutku radosÅ¥ narodiÅ¥ sa na Malte ako rozmarná cica Äi fiÄúrsky kocúrisko.