- Obsah čísla 44
- Obsah čísla 43
- Obsah čísla 42
- Obsah čísla 41
- Obsah čísla 40
- Obsah čísla 39
- Obsah čísla 38
- Obsah čísla 37
- Obsah čísla 36
- Obsah čísla 35
- Obsah čísla 34
- Obsah čísla 33
- Obsah čísla 32
- Obsah čísla 31
- Obsah čísla 30
- Obsah čísla 29
- Obsah čísla 28
- Obsah čísla 27
- Obsah čísla 26
- Obsah čísla 25
- Obsah čísla 24
- Obsah čísla 23
- Obsah čísla 22
- Obsah čísla 21
- Obsah čísla 20
- Obsah čísla 19
- Obsah čísla 18
- Obsah čísla 17
- Obsah čísla 16
- Obsah čísla 15
- Obsah čísla 14
- Obsah čísla 13
- Obsah čísla 12
- Obsah čísla 11
- Obsah čísla 10
Obsah čísla 28
Obálka:
Obsah čísla:
- Strana 10 - Havana
Po niekoľkých dňoch sme sa z kubánskej Provincie vrátili opäť do Havany, do mesta salsy, Cuba libre, cigár, starých amerických limuzín a iných zázrakov.Tentokrát sme pred noblesou bývalého mafiánskeho hotela dali prednosť ozajstnému domácemua nadovšetko srdečnému prostrediu. Ubytovali sme sau Andresa a Grisel. Dvaja nádherní kubánski ľudia,dve nádherné duše.
- Strana 20 - Tucet netuctových vín - Čechy a Morava
V ideálnych degustačných priestoroch velkopavlovickej Trkmanky sav polovici mája konalo ďalšie kolo hodnotenia moravských hroznových vín ročníkov 2011 a 2012. Oba to boli veľmi slušné ročníky, takže sa očakávala vyrovnaná súťaž. Celkovo bolo do nej prihlásených 36 vzoriek –15 bielych, 4 ružové a 17 červených vín od dvanástich väčších, stredných i menších moravských výrobcov.
- Strana 30 - Med, III. časť
Využitie medu a ďalších včelích produktov ako liečiv má veľmi dlhú tradíciu. Na začiatku poznávania a objavovania medu sa tak dialo náhodne. Neskôr na základe postupne nadobudnutých skúseností, dlhodobo overovaných jednotlivými generáciami v ľudovom liečiteľstve a odovzdávaných z pokolenia na pokolenie. Svoju cestu do lekárskych postupov si med razil už v stredoveku a ako náhrada antibiotík sa ujal vo svetových vojnách. Dnes sa o med a včelie produkty zaujíma i moderná medicína, biológia, farmaceutický, chemický a kozmetický priemysel.
- Strana 36 - Súťaž vín epikuros
14. mája 2013 sme sa zišli v priestoroch galérie pod vínotékouspoločnosti Vin Divin na Michalskej 12 v Bratislave,aby sme vybrali najlepšie biele a ružové suché vína. KeďžeEpikuros je súťaž svetových vín, objavili sa tu vína nielen zEurópy, ale vďaka niektorým dovozcom aj z Južnej Ameriky(Argentína a Čile), Austrálie a Nového Zélandu. Z Európysa do súťaže prihlásili okrem stálic zo Slovenska, Česka,Rakúska a Maďarska aj vína zo Španielska, Francúzska,Talianska, Rumunska a Bulharska. V dvoch komisiách bolohodnotených skoro osemdesiat vzoriek. Prvú viedol prezidentsúťaže Bc. Jaroslav Suský z Českej republiky a druhú viedlaIng. Katarína Furdíková, PhD. K hodnoteniu zasadlo šesť slovenskýcha štyria moravskí „ochutnávači“. Okrem spomínanýchpredsedov to boli Kateřina Klimentová, Hugo Bratošík,Alžběta Suská, Jozef Ševcech, Zdenka Šuranská, KatarínaĎurčanská, Katarína Macková a Katarína Makyšová.
- Strana 46 - Vína a ľudia malých karpát
Čo dorábali Kelti, Rimania, Huni, Slovania a starí Maďari, to sa asi nikdy nedozvieme. „Kultúrne“ víno sa však u nás začalo dorábať až v 13. storočí. Vďaka Tatárom a Nemcom. Tí prví boli barbari a v roku 1241 vyplienili i kraje pod Malými Karpatmi. Následne ich osídlili Nemci a priniesli sem i svoj kultúrny vinič. Taká je historická pravda o našom víne.
- Strana 54 - Káva, VIII. časť
Nielen dnes, ale už odpradávna sa výrobcovia v potravinárskejvýrobe občas nečestne obohacovali na úkor spotrebiteľa. Lákavéto bolo hlavne pri vzácnom tovare, importovanom z ďalekýchzámorských krajín. Ľudská vynaliezavosť v tejto oblasti nepoznalaa dodnes nepozná hranice. Pražené kávové zrná sa postrekovalirôznymi tukovými vrstvami, aby sa zväčšila ich hmotnosť. Prelesklejší povrch sa zas prikrášľovali cukrovou vodou a sirupmi.Na zväčšenie objemu sa do pomletých pražených zŕn primiešavalia dodnes sa primiešavajú rôzne prísady, napr. mletý praženýhrach, fazuľa, gaštany, žalude...
- Strana 62 - Rozmary a rozmery
Rozmary a rozmery dvoch významných slovenskýchvýtvarných umelcov z Pezinka v priestoroch nového Slovenského národného divadlav Bratislave. Táto slovná hračka v názve výstavy má v sebe čosi symbolického; akoby charakte-rizovala tvorivú činnosť oboch výtvarníkov, pričom sa slovný výraz „rozmery“ vzťahujena jedného i druhého umelca, rovnako tak aj„rozmary“. Nie je možné oddeliť jednood druhého, pretože za obsahom slova „rozmery“ by sme mohli hľadať šírku námetov, tvorbu figurálnu, ale aj krajinársku, resp. maľbu s mestskými motívmi. A za slovom „rozmary“ nájdeme uvoľnenosť smerujúcu až k abstraktnému ponímaniu, najmä však rozmarnosť farebnú a kompozičnú. Bolo by zaujímavé sledovať,ako tvorba jedného umelca ovplyvňuje tvorbu druhého, a to tým skôr, že majú možnosť denne porovnávať svoju tvorbu, že v slnkom zaliatom ateliéri, takmer na dotyk nádhernémuzámockému parku, môžu nielen diskutovaťo svojej tvorbe, ale aj – povedzme – počúvať tú istú hudbu, čítať tú istú literatúru, nechať sa inšpirovať tými istými impulzmi.
- Strana 70 - Eiffelova veža
Kto by ju nepoznal. Ak ste aj nemali tú česť zoznámiť sa osobne, nie je vám neznáma. Jedna z dominánt Paríža. Možno tá najdominantnejšia. Kovová konštrukcia postavená na Champ de Mars. Je najvyššou stavbou mesta, s výškou 324 metrov zodpovedá približne 81-poschodovej budove. Z jej vrchnej časti údajne dovidieť až do vzdialenosti 59 km. Pri svojom zrode narazila na silný odpor Parížanov, ktorí ju považovali za zneuctenie svojho mesta. Dnes ju milujú a oslovujú ju „Železná dáma“.Prečo ju vlastne postavili? V Paríži sa schyľovalo k stému výročiu Francúzskej revolúcie i k Svetovej výstave. Pri tejto príležitosti vznikla snaha vytvoriť niečo ako symbol. Mesto preto vyhlásilo súťaž. Bez pochýb to bola obrovská výzva aj pre staviteľa Gustava Eiffela. V roku 1884 pre neho Maurice Koechlin a Emil Nouguier vytvorili návrhy veže.
- Strana 74 - Mincovňa kremnica
Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržitevyrábajúcich podnikov na svete. Jej príbeh sa začal odvíjať17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjoupovýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatýchnálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto a zároveň jejpridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince,ktoré sa tu začali raziť zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov,vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a spočiatku saim hovorilo florény. Keďže sa latinský nápis na obdobnejzlatej minci mesta Benátky končil slovami „ista ducatus“,ľudia tomuto druhu mincí začali hovoriť dukáty. Pod týmtonázvom vošli do histórie.
- Strana 80 - Etiketa
I. časťFraky, žakety, kravaty,bozkávanie rukya otváranie dverí dáme –to všetko sa nám spájaso staromódnosťou,elegantnými dámami,dokonalými džentlmenmi(ktorí, dúfam, nevymreli),ale najmä s minulosťou.V dnešnej modernej dobe,keď ženy majú svojuemancipáciu a preberajúmužské funkcie, sa na niektoré zvyklosti „dobrého správania“pozabudlo.Je spoločenská etiketa ešte živáa je vôbec potrebná?
- Strana 86 - Albrecht Dϋrer
Prvý apríl roku 1988 bol pre mníchovské múzeum umenia šokujúci.Mentálne narušený človek vošieldo miestnosti s Dürerovým dielamia postriekal ich kyselinou siričitou.Zasiahol tri diela, tzv. Glimovo oplakávanie, Paumgartnerov oltára Madonu ako matku trpiteľku.Škoda bola neskôr vyčíslenána 35 miliónov eur.Tento akt šialenca môžeme zaradiťmedzi útoky podobných ľudí, ktorí poškodili maľby Paula Kleeho alebo Rembrandta. Svedčí však o tom, že Albrecht Dürerpatrí medzi umelecké celebrity svetovéhovýznamu.
- Strana 98 - Ford Focus - Test
Pripravte sa na úplne nový Focus, ktorý prináša inovatívne technológie a vskutku návykový zážitok z jazdy. Nový Focus predstavuje dokonalú kombináciu štýlu a všestrannosti. Vyspelé technológie, presvedčivá dynamika a väčšia ohľaduplnosť k životnému prostrediu prinášajú ešte viac radosti z jazdy. Cítite sa byť súčasťou vozidla a máte na dosah ruky všetky jeho moderné systémy. Nový Focus pozdvihuje smer Ford Kinetic Design na úplne inú úroveň.