Obsah čísla 33

Obálka:

Obsah čísla:

  • Strana 14 - Kraljevo

Kraljevo, mesto v juhozápadnej časti Srbska,v historickom regióne Raška. Miestokorunovácie prvéhosrbského kráľa, miesto prvého kráľovstva Srbov. Dnes sa na mestskom erbe vyníma na červenej ploche sedem zlatýchkráľovských korún – podľa počtu panovníkov, ktorí tu boli korunovaní.V spodnej častiho dopĺňa veta:Nám dobro a nikomu zlo.

  • Strana 23 - Súťaž vín Epikuros

20. augusta sa degustátorská komisia pod vedením Kataríny Furdíkovej zišla vo vinárstve Karpatská Perla v Šenkviciach. V príjemnom prostredí sa hodnotilo vyše štyridsať vzoriek červených suchých vín zo štyroch svetadielov. Zastúpenie mala ako Severná, tak aj Južná Amerika, Austrália, Afrika a, samozrejme, najviac vzoriek pochádzalo z Európy. Ako sa ukázalo po vyhodnotení, hlavne Rakúsko valcovalo všetko, čo mu stálo v ceste, a tak v pätnástke uverejnených nájdeme 9 rakúskych vín, z ktorých šesťnásobné zastúpenie má vinárstvo Gerharda a Inge Allacherovcov z Golsu. Ich Cuvée Gérard sa stalo zaslúženým víťazom testu. V tesnom závese však boli vína Prädium (odroda zweigeltrebe) a Merlot z vinárstva Ericha Scheiblhofera z Andau. Slovenské farby zaslúžene hájili tri vinárstva: Janoušek&Polák z Pezinka, Víno-Masaryk zo Skalice a Food-Farm Hlohovec. Zo vzdialenejších kútov sveta sa presadil austrálsky Shiraz (Australian Bush) a čilský Cabernet Sauvignon (Campo de Chile). Medzi najčastejšími odrodami boli merlot, frankovka, zweigeltrebe a svätovavrinecké, ale najväčšie zastúpenie mali cuvée-čka.Všetkým zúčastneným vinárstvam a ich vínam patrí veľká vďaka, že pre nás pripravujú deň čo deň tieto krásne moky, ktoré by nám určite aj Epikuros závidel. Samozrejme, v tom dobrom, lebo on si doprial, ale doprial aj iným.Takže na zdravie, pôžitkári a priatelia vína!

  • Strana 28 - Farby, vône a chute Čiernej Hory

Čierna Hora, Crna Gora, Montenegro a od roku2006 samostatná Republika Crna Gora.Krajina na dlani s rozlohou necelých 14 000 km2.Žije v nej sedem stovák tisícov ľudí. Čierne hory,zelené lesy, turmalínové rieky a 293 kilometrovmodrého jadranského pobrežia.Krajina skvelého červeného vína, voňavého tabaku,šťavnatých mandarínok a lákavého pršutu.Od roku 1852 svetské kniežatstvo (Daniel I.) a štyriroky pred vypuknutím I. svetovej vojnyi kráľovstvo (Mikuláš I.). Kráľovstvo pominulo,avšak kráľovstvo majestátu prírody zostalo.Nádherná „krajinka“, balkánske Švajčiarsko.Poďme ho spolu navštíviť...

  • Strana 37 - Magnificent twelve - Francúzsko

Koncom augusta za masívne dubové stoly nádhernej degustačnej miestnostišenkvickej Karpatskej Perly zasadlo sedem degustátorov. Traja Moravania(bratia Jaroslav a Marek Suský, Miroslav Musil) a štyria domáci (KatarínaMakyšová, Peter Chowaniec, Erik Brunovský a Fedor Malík st.). Nemali ľahkúúlohu, čakalo ich tridsať francúzskych mokov. Desať bielych, dve ružové aosemnásť červených. Koštovať „Francúzov“ slovenskými zmyslami je náročnávec. Vyžaduje si to okrem fyziologickej a degustačnej zdatnosti i kus, bakusisko odvahy. Najmä, ak chýbajú skúsenosti... Spočiatku to išlo pomalšie,potom sme sa rozbehli. Po troch hodinách práce bolo hotovo. Udelili smešesť zlatých medailí (nad 85 bodov) a devätnásť strieborných. Do vysnenejdvanástky, nášho bývalého tuctu, sa však dostalo len šesť strieborných. Tiejednoduché počty vás skrátka nepustia...

  • Strana 40 - Káva, XIII. časť

Otázkou, či sa v Číne skutočne pestuje kávovník, sa expertizaoberajú už dlho. Pravda je taká, že Čína kávovníkové zrnávyváža, a teda ich s veľkou pravdepodobnosťou aj pestuje.Sú však zahalené tajomstvom. Nikto nevie, koľko ichje a v ktorej oblasti sa nachádzajú. Nie sú o tom k dispozíciižiadne vierohodné údaje. Dokonca sa nevylučuje ani možnosť,že časť kávovníkových zŕn, ktoré Čína vyváža,je vlastne reexport zŕn dovezených z Tanzánie. Jedno je všakisté. Čína, domovina čajovníkov, kávovníkové zrná istotnedováža a káva sa tu stáva až neuveriteľne obľúbenou.V manažérskych kruhoch kávového priemyslu sa táto krajinastále častejšie uvádza ako potenciálny veľký odberateľkávovníkových zŕn a budúci najväčší konzument kávy.

  • Strana 44 - Koreninové zmesi IV.

Najstaršiu históriu tahini pripisujú niektoré výskumystarovekej Perzii, odkiaľ prešla do Palestíny a Izraela.V týchto krajinách dodnes patrí k najobľúbenejšímpokrmom vôbec. Tahini bola dávnejšie pomenovanánázvom „ardeh“ alebo tiež sväté jedlo. Postupne sa rozšírilapo celej Indii, Afrike, do krajín Stredného východua do Ázie. Už starovekí Gréci pridávali sezamovésemienka do jedál či niektorých liekov a aj Hippokratesvyzdvihoval sezam pre jeho vysokú výživovú hodnotu.V ázijských legendách sa sezam objavuje v spojitostis liečením a ako symbol nesmrteľnosti. Z novodobej,nedávnej histórie sezamovej pasty je známy fakt, žebola dôležitou súčasťou každodennej stravy tureckýchpilotov v priebehu prvej i druhej svetovej vojny, ako ajv kórejskej vojne. Bola zaraďovaná do stravy ako pravdepodobnýzdroj vytrvalosti, sústredenia a vraj pilotompomáhala i v psychickej a fyzickej odolnosti.

  • Strana 50 - Galéria insitného umenia

Niže mlyna Kubrických stojí stále Schaubmarov mlyn, ktorý je z cajlanských mlynov najznámejší. Je to najväčší potočný mlyn v Európe. Postavili ho Pálfiovci v roku 1767 a v roku 1857 ho kúpila rodina Schaubmarovcov, ktorá prišla z Bavorska. V roku 1913 bola stará mlecia sústava zložená z mlynských kameňov nahradená novou, pozostávajúcou z valcových stolíc.Mlyn Gustava Schaubmara je jednoposchodový, s povalou a je k nemu pripojený byt mlynára. Do veľkého areálu patrili ešte voziarne, maštale, sýpky, sečkáreň, stodola, dreváreň a včelín. Je to jediný mlyn v Pezinku, kde sa dodnes zachovalo mlynské koleso. Mlyn je funkčný a schopný prevádzky. Dnes je jeho zariadenie zreštaurované a sprístupnené verejnosti. V objekte domu mlynára sídli Galéria insitného umenia, pobočka Slovenskej národnej galérie, ktorá mlyn v roku 1972 odkúpila od poslednej majiteľky Kornelie Schaubmarovej.Táto expozícia bola otvorená 18. novembra 1997.

  • Strana 56 - Múzeum mesta Bratislavy (1868 - )

Vnímavý čitateľ z nadpisu článku zaiste pochopí, že jeho obsah sa dotkne plynutia času. Múzeum mesta Bratislavy má neuveriteľných 146 rokov nepretržitej existencie. Čo všetko sa za ten čas udialo v tejto inštitúcii a koľkí ľudia ju napĺňali svojimi názormi, túžbami, snami? Bolo by veľmi ťažké v rámci jedného článku zhrnúť toto číslo do konkrétnych udalostí.Niekedy pomôže na zapamätanie časového úseku výnimočná udalosť – nastúpenie panovníkov na trón, začiatky konfliktov, ktorých je v dejinách ľudstva neúrekom, či živelné pohromy.Múzeum mesta Bratislavy (MMB) vzniklo v Bratislave – vtedy Prešporku – v dobe relatívne pokojne plynúceho času. Bolo to v roku 1868 na podnet Jozefa Könyökiho, člena Bratislavského okrášľovacieho spolku, keď na jeho 5. zasadnutí 1. júla 1868 predniesol požiadavku založenia múzea. Tento profesor reálky, vlastným menom Ellenbogen (1829 – 1900), sa stal aj jeho prvým kustódom a vo funkcii zotrval 32 rokov.

  • Strana 62 - Starý zámok v Banskej Štiavnici

Banská Štiavnica, slávne starobylé banícke mesto, vzniklo zlúčením dvoch baníckych osád niekedy začiatkom 13. storočia. Prví obyvatelia sa na tomto území usadili už na sklonku doby kamennej, v eneolite, no baníctvu sa ešte nevenovali. Až v 5. storočí pred Kristom sem kvôli povrchovej exploatácii rúd prišli Kelti. V údolí potoka Štiavnica sa však zdržiavali iba sezónne, v období vhodnom na banské a hutnícke práce.Prvá banícka osada vznikla pod vrchom Paradajz ešte pred 13. storočím a volala sa Štiavnica. O niečo mladšia osada Bana sa rozkladala na neďalekom vrchu Glanzenberg. Obe mali slovenský pôvod a vznikli v období pred nemeckou kolonizáciou. Bohaté náleziská rúd však lákali a v priebehu 13. storočia sa tu usadili baníci z Tirolska a Saska. Banskí ťažiari sa u panovníka tešili obľube, lebo novým spôsobom ťažby zvyšovali jej objem a ziskami zapĺňali aj kráľovskú pokladnicu.

  • Strana 70 - Hronsek

Veľmi si vážim a oceňujem prácu profesionálov reštaurátorov a pamiatkárov – autorov tejto publikácie, ktorí svojou náročnou prácou vysokou mierou prispeli k jeho citlivej obnovea záchrane pre budúce generácie.O ich profesionalite hovorí i cena Ministerstva kultúry SR Fénix za najúspešnejšiu reštaurátorskú realizáciu roka 2009, ktorú získali za realizáciu komplexnej pamiatkovej obnovy uvedeného kostola a medzinárodné uznanie, ktoré sa pamiatke dostalo spolu s ďalšími drevenými kostolmi našej časti Karpatského oblúka v podobe zápisu do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO r. 2008.Kto môže o tomto výtvarnom architektonickom diele povedať viac ako autori predloženej knihy, ktorí odhalili aj tie najtajnejšie metodiky a postupy pri jeho tvorbe. Som veľmi rád, že si svoje poznatky nenechali len pre sebaa podelili sa o ne s nami. Svojim vzťahom k tejto pamiatke nám hovoria, že musíme citlivo počúvať, čo nám minulosť našepkáva. Nie sluchom, ale rozumom a srdcom. Treba si ju vážiť, učiť sa z nej a inšpirovať sa ňou.

  • Strana 76 - Ja, Picasso...

Ja, Picasso...Pablo Ruiz Picasso, alebo, ak chcete, celým menom Pablo Diego José Santiago Franciscode Paula Juan Nepomuceno Crispín Crispinianode los Remedios Cipriano de la Santísima Trinidad Ruiz Blasco y Picasso López, sa narodil25. októbra 1881 v španielskej Malage.Vyrastal medzi sukňami.Od detstva bol obklopený samými ženami –svojou matkou, Maríou Picasso y Lopéz, starou mamou, tetami, sestrami. Jediným mužomnablízku bol jeho otec José Ruiz y Blasco, ktorýbol maliarom, učiteľom kreslenia v San Telmea konzervátorom múzea v Malage. Môžeme povedať, že don José bol lepším učiteľom než maliarom,to jeho syn bol predurčený na maľovanie.Malý Pablito kreslil skorej, ako začal rozprávať,a jeho prvé slovo bol španielsky výraz pre ceruzku.

  • Strana 86 - Martin Iman

Súčasný svet je doslova zaplavený fotografiami a fotografmi. Fotí už takmer každý. Rád by som vám však predstavil autora, práce ktorého z radu ostatných nápadito vyčnievajú. Keď sa zapozeráte na jeho fotky, okamžite zatúžite niektorú vlastniť. Je naozaj ťažké odolať jeho rukopisu.Martin Iman (nar. 1969) žije a tvorí v Bratislave a Prahe, rovnako dobre sa však s ním a jeho prácami môžete stretnúť napríklad v Paríži, Lisabone, Ríme, Viedni, Londýne, Algarve. Všade tam si už stihol získať uznanie na výstavách v spolupráci s galériami, ale aj prácami pre individuálnych klientov. A nakoniec, ako sám hovorí: „... s internetom je dnes svet veľmi malý. Keď sa vám fotografia alebo iné dielo páčia a zatúžite po nich, kontakt na autora si nájdete za päť minút!“ Hovorí tiež, že súčasný svet výtvarného umenia je často o komunikácii a diskusii – nielen o samotnom diele, ale aj o príbehu a okolnostiach. A s Martinom sa diskutuje veľmi dobre.

  • Strana 98 - Miramar

Zámok Miramar leží na pobreží Jadranského mora, asi 10 kilometrovseverne od mesta Terst. Postaviť ho dal arcivojvoda Maximilián Habsburskýako sídlo pre seba a svoju manželku Šarlotu Belgickú. Zámok Miramar je dnes jedinečnou ukážkou luxusnej aristokratickejrezidencie. Je obklopený rozsiahlym parkom a vďaka svojej polohe na skalnatom výbežku nad morom je z neho nádherný výhľadna pobrežie s prístavným mestom Terst,na blankytné more aj strmo stúpajúce pobrežné svahy.

  • Strana 106 - Nový Ford Grand Tourneo Connect - test

Malý-veľký muž je naozaj veľký a so svojimi 4 818 milimetrami je dlhší ako napríklad S-Max. Podnikateľov určite poteší nielen jeho veľkosť, ale aj variabilita modelu. V základe je päťmiestny, ale za príplatok si môžete dokúpiť tretí rad sedadiel. Náš testovaný model bol sedemmiestny a vhodný je pre početnejšiu výpravu alebo väčšiu rodinu, avšak oproti päťmiestnemu modelu nie sú tieto sedadlá odmontovateľné. Pre mňa je to skôr výhoda, keďže s odmontovateľnými sedadlami nemám najlepšie skúsenosti. Čo sa týka vonkajšieho vzhľadu, pri malých dodávkach je ťažko niečo vymyslieť, a strohosť a jednoduchosť sa v tomto prípade vyplatila. Napriek tomu je táto „malá dodávka“ veľmi elegantná a jemné zásahy dizajnérov trafili do čierneho.