Obálka:
Obsah čísla:
Neprehliadnuteľné na cestách, fenomenálne na okruhoch formule 1.Čierny vzpínajúci sa žrebec, šialení tifosi, perfektní jazdci,dokonalé automobily – to všetko a ešte omnoho viac predstavuje značkaFerrari – Enzovo majstrovské dielo.Enzo Ferrari stelesňoval prapodivnú kombináciu totálnej nekonvenčnostis tým najklasickejším konzervativizmom. Na jednej stranebol ako z reťaze utrhnutý vizionár, na strane druhej sa striktne pridŕžalzaužívanej tradície. Vždy šiel tvrdohlavo svojou vlastnou cestou, cestou génia.
Piateho marca tohto roku zasadlo päť slovenských vínnych znalcov (Fedor Malík st., Vladimír Sodoma, Ján Kojnok, Katarína Ďurčanská a Rastislav Čičko) v útulnej degustačke modranského Château Sahral za účelom aktuálneho výberu slovenských suchých bielych a červených hroznových vín. Do súťaže sa nazbieralo 32 mokov od slovenských výrobcov, 19 bielych a 13 červených. V prípade bielych bol zastúpenýi ročník 2014 (sedem vín), najširšie zastúpenie mala „dvetisíctrinástka“ a zopár vín bolo i z ročníka 2011. „Jedenástku“ tvorilo päť červených vín. To je v poriadku, červené sa musí „predýchať“, dokonale vyzrieť a skrásnieť... O tom polemika v degustačnej komisii ani nebola. Vzrušenie však bolo v kategórii bielych vín. Do víťaznej šestky sa dostali dve barikové vína a jedno z nich dokonca zvíťazilo. Šampiónom bieleho poltucta sa stal Pavelkov Paves, ročník 2013. Nádherný mok, európske médium. Medzi bielymi však dominovali vína z Hlohovca.
Sardínia. Fascinujúci ostrov v Stredozemnom mori.Krajina starých zvykov i starého jazyka. Inšpirujúce poklady dávnych čias, skvelá gastronómia a celkom iní ľudia ako na kontinente.Za takmer tritisíc rokov, čo tu žijú a tvoria, akoby sa ich tvárea duša nezmenili. Starovek prevtelený do novoveku. Kamenná krásastarých miest sa snúbi s úsmevom dneška. A aby sme nezabudli: príroda. Divoká, zocelená kameňom, čipkovaná zeleňou.
Dňa 10. marca 2015 sa zišla degustačná komisia pod vedením Kataríny Furdíkovej, aby„prechutnala“ a ohodnotila sladké vína s obsahom cukru vyšším ako 45 gramov na liter. Nanáročnosti pridala degustácii, pri tomto obsahu cukru, ešte aj rôznorodosť vzoriek, ktoré k námprišli nielen zo Slovenska a okolitých vinárskych oblastí – Moravy, Maďarska a Rakúska – aleaj Talianska a Francúzska. Keďže táto kategória vín patrí, pokiaľ ide o vinárstva, medzi najnáročnejšiena výrobu a zároveň, keď ide o konzumentov medzi najluxusnejšie a najdrahšie aké simôžu zakúpiť, udelených 21 zlatých medailí nás neprekvapilo. Komisia postupne prechádzala odneskorých zberov, výberov z hrozna, bobuľových výberov, po slamové a ľadové vína. Na záverprišli vínne špeciály v podobe tokajských putňových vín. Jeden mok lepší ako druhý. Víťazomsa napokon zaslúžene stal Shiraz 2010 Trockenbeerenauslese z rakúskeho vinárstva ErichScheiblhofer z Andau. Jeho 95 bodov nik prekonal. V tesnom závese nasledovali AlsasaniaGewurztraminer „HUGEL“ 2005 s počtom 94,4 bodu a Pinot Gris „HUGEL“ 1998 s počtom93,2 bodu z francúzskeho vinárstva Hugel&Fils, ktoré na slovenský trh dováža firmaChateau-Vin, s. r. o., Slovenský Grob.
Pod názvom kávoviny rozumieme výrobky získané pražením rôznych častí rastlín bohatých na polysacharidy, ktoré vylúhovaním horúcou vodou poskytujú nápoj nahradzujúci kávu, predovšetkým jej chute, farby a vône. Kávoviny sa začali vyrábať v období napoleonských vojen, keď následkom „kontinentálneho systému“ bol značne obmedzený dovoz kávy na európsky trh. Kávoviny sa stali ľahšie dostupnou surovinou aj z finančného hľadiska. Používajú sa dodnes, aj keď je jasné, že kávu nemôžu nahradiť vo všetkých jej parametroch. Kávovinovým výrobkom chýbajú podstatné zložky zrnkovej kávy, nielen kofeín, ale i mnohé ďalšie látky. Kávoviny sa používajú samostatne alebo sa pridávajú do zmesí s pravými kávovými zrnami.
Najnovšou disciplínouv oblasti spoločenskej etiketyje tzv. business etiquette,teda manažérska etiketa,ktorá sa všeobecne vzťahujena správanie a vystupovanie vedúcich pracovníkov.Neznamená to, že by ju mali poznať a používať len vysokí manažéri, ale mali by si ju osvojiť aj tí, ktorí sa takými manažérmi chcú stať.Začala sa vyvíjaťuž v 70. rokoch 20. storočia, no vďaka vysokému nárastu podnikateľov z nižších triedje dnes viac ako potrebná.
Bratislavčania si často dávajú rande pred Starou radnicou. Možno mnohí uponáhľaní obyvatelia ani netušia, čo skrýva, ako vznikala. Pre turistov, ktorí navštíviaBratislavu, je to určite jedno z významných orientačných miest mesta a pamäti.Zaujme na prvý pohľad. Ďalšie pohľady už smerujú na Starú radnicu cez optiku foto-aparátov. Intuitívne cítia, že komplex budov skrýva príbehy ľudí od dávnych čias.Akí to boli ľudia, aké mali starosti, čo ovplyvňovalo ich spoločenský a politický život,kultúru, umenie v jednotlivých storočiach? Na tieto a podobné otázky nájdenávštevník odpoveď práve v Starej radnici prostredníctvom zachovanej architektúrya materiálnych hodnôt – zbierkových predmetov a prameňov.V minulom čísle sme priniesli pohľad na pôvabné Múzeum hodín v domeU dobrého pastiera.Stará radnica patrí tiež k architektonickým skvostom. Prináša históriu hlavnéhomesta a dejiny najstaršieho múzea na Slovensku súčasne.
Ak bol doposiaľ diapazón orientácie maliarskeho záujmu Radostiny Doganovej upriamený viac menej na krajinu, jej výseky a detaily, ak do seba nasávala krajinu zažitú, reálnu, videnú, možno aj krajinu jej rodného Bulharska, tak potom tú krajinu uloženú kdesi vo svojom vnútri teraz pretransponuje na plochu plátna tak, ako asi ona sama, krajina, potrebuje vystúpiť navonok. Na jednej strane v určitej vizuálnej poznateľnosti reálneho základu s mnohými vyjadrovacími vstupmi, zásahmi ako obmenou reči, od istej impresívnej chvejivosti v lineárne nakladaných krátkych farebných linkách, cez až „nervné“ gestické škrabance do farebnej hmoty s dosiahnutím silnej expresívnej dramatickosti, až po zámerné potláčanie videného reálu do úzadia. V mnohých prípadoch viac tušeného ako videného v obrazovej ploche, čo si vyžaduje vyzdvihnutie alebo vynášanie do popredia poetiky prežitého alebo viac precíteného.
Spišský hrad je miestom, kde sa história spájaso súčasnosťou, miestom, kde každý kameň má svoj príbeh.Vydajte sa s nami na cestu do minulosti.Čím vyššie budeme stúpať po skutočnom i zdanlivomtravertínovom chodníku, tým sa dostanemedo vzdialenejšej doby plnej tajomstiev, záhad, do dobyvznešenej i ťažkej, chudobnej i bohatej.Do doby plnej vojen, dobyvačných úsilí, ale aj úcty a lásky,z ktorej sa rodili králi.
Hadrián ako cisár vládol Rímskemu impériu v rokoch 117 až 138. V tomto takzvanom období adoptívnych cisárov sa titul nededil po rodovej línii. Cisár si počas svojej vlády vybral najschopnejšieho vojensko-politic-kého nástupcu, ktorého si adoptoval, a ten sa po jeho smrti ujal vlády v krajine. Predišlo sa tak nespočetným rodinným travičským a iným „náhodným“ tragédiámv boji o titul, známym z predchádzajúcej doby.
Andrea Mantegna sa narodil pravdepodobne v Isola di Carturo, medzi severotalianskymi mestami Vicenza a Padova v roku 1431. Narodil sa ako druhý syn tesára Biagia. Po smrti svojich rodičov si ho adoptoval maliar Francesco Squarcione z Padovy, ktorý sa pôvodne venoval krajčírstvu a výšivkárstvu. Andrea sa u neho učil remeslu od svojich 11 rokov. Francesco bol veľkým obdivovateľom starého rímskeho umenia a svoju lásku preniesol aj na Andreu. Absolvoval síce cestu do Grécka ako každý správny renesančný maliar v tej dobe, no zbierka gréckeho umenia mala nepochybne väčšiu hodnotu, ako jeho vlastné umenie. Od svojich žiakov vyžadoval presnú, vlasovo jemnú kresbu a antikizujúce, plastické poňatie foriem.
Zrenjanin je 79-tisícové mesto ležiace vo východnej časti srbskej autonómnej oblasti Vojvodina. Pôvodný názov mesta Bečkerek, bol prvýkrát písomne doložený 10. júla 1326, kedy bolo mesto, zlúčením viacerých osád do jedného celku, založené. K zmene názvu Bečkerek došlo v období Kráľovstva Juhoslávie, 18. novembra 1935. Na počesť srbského kráľa Petra I. Karađjorđevića bolo mesto premenované na Petrovgrad. Tento názov sa udržal len 11 rokov. Po 2. svetovej vojne v roku 1946 bolo mesto opäť premenované. Tento raz na počesť hrdinu národnooslobodzovacieho boja Žarka Zrenjanina na Zrenjanin.
Je začiatok februára a od Fordu dostávame nový Focus kombi s jednolitrovým benzínovým motorom s výkonom 125 koní a so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Auto je z limitovanej ponuky SpiritX a má oproti verzii Titanium navyše obvodový alarm, elektrické sklápanie zrkadiel a parkovacieho asistenta so snímačmi vzadu. Keďže ešte máme zimné pneumatiky, vyberáme sa auto prevetrať aj do hôr. Nízke Tatry sú údajne zasnežené a aj na Donovaloch sa vraj lyžuje. Ideme rýchlostnou cestou R1 do Bystrice, potom prichádza nečakané prekvapenie vo forme odhrnutých ciest. Horské priechody dajú aj tak zabrať, hlavne keď sa musíte motať za nákladiakmi. Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Jasná. Sneh sme skontrolovali aj vyskúšali, tak poďme späť do hlavného mesta.