Obsah čísla 31

Obálka:

Obsah čísla:

• Strana 12 - Hotel Tenis ****

Zvolen je jedným z najstarších miest na Slovensku. Je situovaný na sútoku riek Hrona a Slatiny, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny. Niekdajšie kráľovské mesto s bohatou históriou sav súčasnosti stalo vďaka modernému congress & wellness Hotelu Tenis významným centrom kongresovej turistiky.Hotel Tenis**** je vďaka svojmu špičkovému vybaveniu a modernému zariadeniu to správne miesto pre biznis s obchodnými partnermi a tiež pre relax pre vás a vaše rodiny počas prázdninových dní. Hotel je jedinečný svojou polohou na hlavnom ťahu Bratislava – Zvolen – Košice. Na tomto mieste sa snúbi kombinácia biznisu, športu a relaxu v krásnom prostredí stredného Slovenska.

• Strana 16 - Káva, XI. časť

V Brazílii, v najväčšom štáte juhoamerického kontinentu, je kávovník hlavnou poľnohospodárskou kultúrou a kávovníkové zrná hlavným exportným produktom. Začiatky pestovania kávovníkov v Brazílii nie sú presne známe, ale literárne údaje najčastejšie uvádzajú rok 1727. Brazília je jednou z najdôležitejších pestovateľských krajín sveta. Sú tu pre pestovanie kávovníka mimoriadne priaznivé podmienky. Až 75 % brazílskej produkcie pochádza v súčasnosti od drobných pestovateľov. Pri množstve odrôd, ktoré sa pestujú v rozličných oblastiach, je vlastne veľkým nezmyslom hovoriť o brazílskych kávovníkových zrnách. Ich klasifikácia sa spresňuje podľa štátu, v ktorom sa spracovali. Kávovníky sa pestujú v 17 z 26 štátov brazílskej federácie. A len štyri z nich – Paraná, Sao Paulo, Minas Geraisis a Espírito – vytvárajú až 98 % z celkovej produkcie. Samotná Paraná zabezpečuje až neuveriteľných 50 % celkovej produkcie.

• Strana 21 - Magnificent twelve - Slovinsko

So slovinskými vínami si tykám. Poznám sa s nimi dobré tri desiatky rokov a rozhovory s nimi sú súčasťou môjho odborného života. Obdivujem ich. Možno i preto, že dôverne poznám ich rodné miesta, poznám ich tvorcov. Sú to pracovití, múdri a rozhľadení ľudia, ktorí tvoria moky podobných vlastností... Na degustáciu slovinských vín som sa tešil. Napriek chrípke, ktorú som musel potlačiť a zvládnuť. Napokon sa to podarilo. Vína i degustátori sa posunuli tentokrát ku mne do Modry. Nebolo ich veľa a celkovo sme boli piati. Ing. Furdíková, Ing. Brunovský, Mgr. Číčko aIng. Kiss, šéfredaktor Epicure. Ten zhromaždil sadu vín, ktoré sme prehodnotili počiatkom marca 2014. Tých vín bolo celkove 25, šestnásť bielych, tri ružové a šesť červených. Všetko,s výnimkou jedného ružového vína, to boli moky suché! Trochu ma sklamali slovinské biele, prekvapili však červené. Všetkých šesť sa ocitlo vo víťaznej dvanástke! I celkovým šampiónom sa stala červená vzorka – Merlot Selekcija 2009 od Danila Mavriča z Dobrova (Goriška Brda). Išlo skutočne o víno európskych rozmerov. Napokon v tom tucte víťazných vín bolo viacero nadpriemerných mokov. Stačí si ich len zaobstarať a na vlastnom jazyku sa o tom presvedčiť...

• Strana 28 - Môj život s rybami

Dvom mojim strýkom, Tilovi i Jánovi, vzalo víťazstvo pracujúceho ľudu v štyridsiatom ôsmom živnosť. Jednému kníhtlačiareň, druhému obchod s koloniálnym tovarom. Nepýtali sa potomkov Lenina: „Čo robiť.“ Pretĺkali sa životom ďalej. Jeden robil vartáša a druhý účtovníka. Ani jeden, ani druhý nemal deti, a tak ten pobyt na zemi zosmutnieval. Našťastie sme tu boli my. Synovci z jednej i z druhej strany rodiny. Obľúbili si nás a vedno sme v nedeľu doobeda miesto návštevy chrámu Božieho chodili na výlety. Lepšie povedané – na ryby. Tu začal môj život s rybami. Nasadli sme do Tilovej aerovky a hor sa nad Modru. Kráľová, Dubová a pred Častou sme odbočili na Pílu. Riečka Gidra bola vtedy plná striebristých pstruhov. Opekali sme ich nad pahrebou, pokvapkávali citrónom a lámali si k tomu predobrý modranský chlieb. To boli najchutnejšie ryby môjho detstva, mojej mladosti. Potom sa to všetko zmenilo. Režim pritvrdil. Tilovi zobrali auto a Janko sa preslopal na druhý svet.

• Strana 35 - Súťaž vín Epikuros

Po roku sme v rámci vinárskej súťaže Epikuros opäť hodnotili sladkévína s obsahom zvyškového cukru nad 45 gramov na liter. Na hodnotenievín nám svoje priestory tentokrát poskytol BARNEBAR na Michalskej14 v Bratislave. Komisia hodnotila pod vedením Kataríny Furdíkovej.Členmi boli Jaroslav Suský, Miroslav Musil, Helena Bednaříková a päticuuzatvárala Katarína Ďurčanská. Vína z Čiech, Rakúska, Slovenska,ale aj z Francúzska určite potešili zmysly porotcov. Postupne ochutnávaliod neskorých zberov cez bobuľové výbery, hrozienkové výbery až poslamové a ľadové vína. Medzi každou kategóriou sme urobili prestávku,aby sme dopriali porotcom čas na neutralizáciu chuťových pohárikov.Tie dostali v tom dobrom zmysle slova poriadne zabrať. Celkovýmvíťazom sa stalo slamové víno Rizling rýnsky 2003 z vinárstva pánaMarcinčáka z Mikulova pred ľadovým vínom Traminer 2012 z rakúskehovinárstva Leo Hillinger z neďalekého Joisu v Rakúsku. Až šesť vínsa dostalo za hranicu 90 bodov, čo znamená, že vzorky prihlásené dosúťaže Epikuros patria naozaj medzi perly vinárstiev.

• Strana 40 - Etiketa, IV. časť

Slávnostne prestretý stôl je skutočné potešenie oka. Vyleštené príbory rôznych veľkostí a tvarov, poháre na stopkách a umne zložené servítky. Ako si však s nimi poradiť? Čo s čím zjesť? A koľko nám toho vlastne budú servírovať? Pokiaľ nie je k dispozícii menu, môžeme počet chodov zistiť z prestretého príboru. Začneme jednoduchým menus tromi chodmi:Tri chody: Pred sebou máme podkladový tanier (naň nám budú servírovať polievkový tanier a zvyšné chody), vpravo lyžičku s nožíkom, vľavo od taniera vidličku, nad tanierom horizontálne položenú dezertnú lyžičku a vidličku. Na pravej strane nad nožíkom a lyžicou máme dva poháre: jeden je na vodu (nealko) a druhý na víno. Vieme teda, že dostaneme polievku, mäsový pokrm a dezert. S príborom začíname od kraja, teda lyžičkou na polievku, podobne je to aj s pohármi. Začíname sprava pohárom na nealko a pokračujeme pohárom na víno k mäsovému chodu.Štyri chody (malé menu): K menu so štyrmi chodmi nám pribudol jeden príbor a jeden pohár. Medzi polievkovú lyžicu a nožík na mäso sa dostal nožík na rybu, ktorý je kratší a plochejší. Na ľavú stranu taniera pribudla vidlička s kratšími zúbkami, určená na rybu. K pohárom pribudol ďalší pohár na víno, takže dostaneme biele víno k ľahšiemu rybiemu chodu a červené k ťažšiemu mäsovému.

• Strana 48 - Pieter Bruegel

Krajiny plné hemžiacich sa ľudí, hrajúcich sa detí, tancujúcich svadobčanov, slepcov padajúcichdo priekop, jazdcov padajúcich z koňa, zasnežených chladných krajín, ale aj monumentálnych vrchov. To všetko sa zmestilo do obrazovjedného Nizozemca. A ešte omnoho viac...Miesto narodenia Pietra Bruegla (čítaj brechl) staršieho je tak trochu zahalené tajomstvom. Nepoznáme jeho rodičov, ale vieme, že sa narodil medzi rokmi 1525 – 1530 neďaleko mesta Breda, nie je však jasné, či ide o holandské mestoBreda, alebo belgické mesto Bree, ktorého latinská forma je Breda. Stará podoba umelcovho mena je Bruegels. „S“ na konci naznačuje vzťah k miestu, odkiaľ pochádza, teda dedinka Bruegel pri Brede. Žiadna takáto dedinka tam však nie je, no pri lutyšskej Brede sa nachádzajú dve dediny s podobným názvom. Tento variant o jeho dedinskom pôvode odporuje faktu, že meno Bruegel v 16. storočí nosili muži vyššieho spoločenského postavenia a „s“ na konci môže hovoriťo tom, že je synom Bruegla. Teda nie „Pieter z Brueglu“ ale „Pieter, Brueglov syn“. Je to omnoho pravdepodobnejšie, nasvedčuje tomu aj humanistické vzdelanie, styky s učencami a literátmi a taktiež jeho postoj k svetu.

• Strana 66 - Maliar Joe Muczka Jr.

Vstúpte s nami do sveta žiarivých farieb a dokonalej harmónie. Nahliadnite do života maliara, ktorého obrazy sa predávajú doma aj v zahraničí. Nasajte atmosféru umenia a nechajte sa uniesť krásou, ktorú dáva.Joe Muczka Jr. je maliar a kreatívny umelec, ktorý dokáže maľovať nielen na biele plátno, ale aj na ľudské telo, legendárnu motorku Harley Davidson alebo luxusný osobný automobil. Umenie je jeho vášeň, láska, život. Je to výnimočný človek s výnimočným darom. Preto maľuje obrazy ako žiadny iný maliar na svete. Preto má jeho dielo vysokú hodnotu.Ale nebolo to tak vždy. Rovnako ako mnoho úspešných maliarov pred ním aj on musel prejsť obdobím, keď sa svojmu životnému snu byť maliarom nemohol venovať tak, ako by si sám želal. Zabezpečenie existencie bolo samozrejme oveľa dôležitejšie a na plátna, farby a štetce nebolo vždy dostatok prostriedkov.

• Strana 71 - Grécko láka aj filmárov

Spomínate si na kapitána Corelliho a jeho mandolínu? A na dedinského lekára Jannisa a jeho krásnu dcéru Pelagiu? Film Mandolína kapitána Corelliho nakrúcali na najväčšom z Iónskych ostrovov v Kefalónii, ktorý nájdete medzi ostrovmi Zakynthos a Lefkada. Pobrežie lemujú unikátne zálivy, rozsiahle pieskové pláže a čisté priehľadné more. Neobvyklá členitosť, fascinujúce prírodné scenérie, očarujúce pláže, pestrosť vegetácie, výskyt vzácnych živočíchov – to je ostrov Kefalónia. Môžete sa prechádzať po nádherných opustených zálivoch a predstavovať si, ako to tu vyzeralo v roku 1940, keď tu miestni obyvatelia žili pokojným, takmer ospalým spôsobom života a vtom na ostrov vtrhla nepriateľská talianska armáda. A vznikla láska, ktorá už ani nemohla byť komplikovanejšia: kapitán nepriateľskej armády a krásna Grékyňa. Nicolas Cage a Penélope Cruz prekonávajú mnohé prekážky a rozhodujú sa, čo je dôležitejšie: láska k vlasti alebo ich malý súkromný raj?

• Strana 80 - Villa D´Este

Za Villu d´Este vďačí tento svet pánovi menom Ippolito II. d´Este. Bol synom Lukrécie Borgiovej (jej tretie manželstvo) a Alfonza I., kniežaťa z Ferrary. Bol teda zároveň aj vnukom pápeža Alexandra VI., známeho tiež pod menom Rodrigo Borgia. Áno, TEN Borgia. Pod záštitou svojho strýka kardinála Ippolita I. d´Este mal Ippolito II. svoju budúcnosť nalinkovanú už od narodenia. Držiac sa pokynov svojich rodinných príslušníkov postu-poval smerom nahor, až bol v roku 1539 menovaný kardinálom, čo sa, samozrejme, nestalo len tak, samo od seba. Značný tlak vyvinul Ippolitov starší brat Ercole II. a aj samotný francúzsky kráľ, ktorého sestra Renée bola Ippolitovou švagrinou. Vzhľadom na svoju politickú pozíciu a prestíž bol Ippolito II. aj jedným z kandidátov na pápežský stolec, túto záležitosť však jeho rodina nejako nedokázala dotiahnuť do úspešného konca. Dlhý čas strávil na francúzskom kráľovskom dvore, až kým nebol v roku 1550 menovaný guvernérom mesta Tivoli.

• Strana 88 - Koloseum

Koloseum, najväčší amfiteáter, aký kedy ľudské ruky postavili. Dodnes stojí v samotnom srdci mesta Rím. Bola to jedinečná, impozantná stavba. Ostali len ruiny, no aj tie priťahujú pohľady svojou monumentálnosťou a nezvyčajnou krásou.Na stavbe rímskeho amfiteátra sa začalo pracovaťv roku 72 na pokyn cisára Vespasiana. Bolo preň vybraté miesto na juhovýchodnom konci Fora Romana. Vespasianus iste obdivoval vyrastajúce veľdielo, no jeho dokončenia sa nedožil. Skonal v roku 79. Vtedy bola stavba vytiahnutápo tretie poschodie. Dohľadu nad stavebnými prácamisa ujal jeho syn Titus. V roku 80 boli dokončené všetky štyri poschodia a mohla sa začať veselica.

• Strana 94 - Basketbalový klub Buducnost

V koncoročnom zhone nebolo času na šaškovanie v štýle hurááá – letíme do Podgorice. Hľadali sme bližšiu destináciu. A našli sme. Na 11. december bol v maďarskom Vespréme naplánovaný zápas Alba Fehérvár – Budućnost Podgorica v rámci súťaže Eurocup. Parádička, to by šlo. Neznalá pomerov basketbalových fanúšikov v Maďarsku začala som hneď panikáriť: „Čo ak bude vypredané? To budeme zase stepovať pred halou do posledných sekúnd a dúfať, že sa nejakým zázrakom dostaneme dnu? Ako naposledy, keď sme šli na Partizan? Čo ak sa tam potrepeme toľké kilometre a úplne zbytočne?“ Pre psychický pokoj môjho okolia sme to teda radšej vzali oficiálnou cestou a akreditovali sa. Teraz síce budeme naisto dnu, ale zastrčení medzi novinármi. A už som zase panikárila: „To tam budem jediný Slovák? V Maďarsku na domácom zápase? To sa mám ako žurnalista tváriť bohovsky neutrálne? Či môžem prejaviť svoju náklonnosť modro-bielym?“ Dostala som odpoveď od svojho brilantného partnera: „Môžeš prejaviť náklonnosť modro-bielym, aj domáca Alba je modro-biela.“ Fakt vtipné.

• Strana 102 - Kryocentrum

Mnohým z vás pri slove kryoterapia asi behá mráz po chrbte. Pomyslíte si, že je vám zima, aj keď je vonku – 5 °C, a nepotrebujete nijaké experimenty. No iné si myslia ľudia, ktorí už raz tento extrém skúsili. Tí naň nedajú dopustiť. Čo je vlastne kryoterapia?„Nie je to otužovanie. Princíp je na inom podklade. Keď človek vojde do komory, je to pre telo určitý stres. Pomocou senzorov sa dostane do mozgu informácia, že tu niečo nie je v poriadku. Organizmus sa chráni tým, že spätne vyšle signál na elimináciu stresu. Ten vzniká tak, že sa vo zvýšenej miere začne tvoriť hormón šťastia endorfín, kortikoidy, u mužov endorfíny. Keď potom vyjdete z komory, stres pominie, ale tieto látky sú troj- až štvornásobne zvýšené a pokiaľ klesnú, trvá to do štyroch hodín, zatiaľ pozitívne vplývajú na telo. V druhej fáze musí nastať pohyb, vďaka ktorému sa tieto látky lepšie rozprúdia v cievach.“

• Strana 106 - Fotograf Vlado Dorňák

...Fotím na digitálnu zrkadlovku Canon 7D, k tomu mám zoom objektív 70 – 200 so svetelnosťou 2,8. Bez neho si fotenie už ani neviem predstaviť, a to športové už vôbec nie. Potom sa v mojej výbave nájde jeden širokouhlý objektív, ktorý musím mať pri každom fotení po ruke. A ďalšie objektívy na vyplnenie rozmedzia od širokouhlého záberu po najväčší zoom. Polarizačný filter, blesk a statív mávam tiež väčšinou po ruke. V zásobe mám ešte staršiu zrkadlovku pre prípad, ak nemám čas meniť objektívy počas fotenia (tiež Canon)...