Obsah čísla 37

Obálka:

Obsah čísla:

• Strana 10 - Enzo Ferrari

Enzo Ferrari prežil celý život zakuklenývo svojom ferrariovskom svete v Maranelle.Takmer ho neopúšťal, len výnimočne vytiahol päty z Talianska.Ameriku odignoroval úplne – nikdy v nej nebol.Enzo Ferrari do sveta nechodil,svet chodil za ním. Dňa 4. júna 1988 ho prišiel navštíviťpápež Ján Pavol II. a ako bývalo dobrým zvykom,mal v úmysle previezť sa Maranellomvo svojom papamobile. Enzo takmer skolaboval.„V Maranelle? V papamobile? To neprichádza do úvahy.Jedine vo Ferrari.“Ján Pavol II. sa prešiel Enzovou fabrikou.„A môžem si zobrať toto?“ opýtal sa,ukazujúc pritom prstom na Ferrari Mondial Spyder.V červenom kabriolete potom prešiel fabrikouaj testovacím okruhom, mávajúc pritomsvojou slávnou katolíckou rukou asi tisícke zamestnancov.

• Strana 20 - Súťaž vín EPIKUROS

V utorok 21. júla 2015 sme sa zišli v Pezinku vo vínnej pivnici reštaurácie Vinum Galeria Bozen rodinného vinárstva Petra Matyšáka, aby sme ohodnotili červené suché vína, ktoré nám dodali vinárstva z Čiech, Rakúska a Slovenska, ako aj dovozcovia vín zo známych vinárskych oblastí sveta. V príjemnom prostredí sme sa pod vedením predsedníčky komisie Kataríny Furdíkovej „prechutnali“ množstvom červených mokov a zhodnotili, že napriek všetkým predsudkom sa naše vína vo svetovej konkurencii nestratia. Celkovo 45 vzoriek z troch kontinentov, sedemnásť odrôd a deväť cuvée. Ak sme minulý rok zaznamenali dominanciu rakúskych vín, tento rok prebrali štafetu talianske vína. Štyriz nich nájdeme na popredných priečkach prvej pätnástky. K nim sa pridali štyri vzorky zo Slovenska, dve zastúpenia majú rakúske a španielske vína a po jednom Čile, Austrália a Francúzsko.

• Strana 26 - Jablko ako symbol

Obľúbené a veľmi cenené jablko sa odpradávna považovalo za symbol plodnosti, krásy a lásky a prisudzovali ho ako atribút mnohým bohyniam. Od svojho počiatku bolo tiež symbolom Zeme a ženského princípu.Napríklad v starom Grécku sa jablko stalo symbolom krásy už za čias Homéra a do povedomia sa dostalo prostredníctvom známeho mytologického príbehu, keď ho Afrodita získala vďaka Paridovmu súdu ako najkrajšia z bohýň. Paridovo rozhodnutie a uznanie Afrodity za víťazku v tejto historicky prvej súťaži krásy malo ďalekosiahle následky vedúce k Trójskej vojne, pričom Afroditine sokyne Héra a Aténa dali svoju prehru a následnú nepriazeň pocítiť bojovníkom brániacim toto slávne mesto.

• Strana 34 - Kúpele Vrnjačka Banja

Liečivé účinky minerálnych vôd využívalo ľudstvo už odpradávna.Dôkazy o tom sú roztrúsené po celej Európe.Z čias Rímskeho impéria sa dochovali v blízkosti liečivých prameňov bazény, mozaiky, vodovody, teplovody, i keď pozitívny prínosminerálnych vôd bol známy už v predrímskom období. Pád Rímskej ríše v 5. storočí neznamenal stratu záujmu o minerálne pramene.Práve naopak. V nasledujúcich storočiach sa minerálne vody tešiliveľkej obľube. Liečitelia sa zaoberali účinkami, pôsobením a možným využitím liečivých prameňov aj bahna. Postupným vývojomvznikla kúpeľná liečba, ako ju poznáme dnes.Medzi krajiny s rozvinutým kúpeľníctvom sa nepochybne radí Srbská republika.

• Strana 44 - Český Krumlov

Do roku 1918 bol Český Krumlov správnym mestom Krumlovskéhovojvodstva, ktorého existencia trvala 290 rokov. Titul vojvodubol v roku 1628 udelený Janovi Oldřichovi z rodu Eggenbergovcov.Jeho sídelným mestom bol Český Krumlov. Vznikom Československejrepubliky v roku 1918 boli všetky šľachtické tituly zrušené.Súčasným pretendentom a 17. krumlovským vojvodom je český politik Karel Schwarzenberg, ako Karel I., desiaty krumlovský vojvodaz rodu Schwarzenbergovcov.

• Strana 54 - Fotoateliér Seidel

Jozef Seidel sa narodil 2. októbra 1859 v obci Hasel, ktorá je dnes súčasťou Českej Kamenice. Vyrastal v chudobných pomeroch, jeho otec živil rodinu ako brúsič skla. Mladý Jozef podľahol inému remeslu, učarovala mu fotografia. Vyučil sa a ako pomocný fotograf prevandroval celé Rakúsko-Uhorsko. Istý čas pobudol aj v Rumunsku, kde získal azda najviac skúseností. Potom dva roky pracoval vo Viedni, ako retušér sklenených fotografických dosiek, až sa na jar roku 1886 opäť vrátil do Čiech. Usadil sa na Šumave. O nejaký čas sa k nemu dostala informácia, že vdova po českom fotografovi Gotthardovi Zimmerovi zháňa vedúceho do svojho fotoateliéru.V roku 1888 teda prišiel do Českého Krumlova, aby sa uchádzal o toto miesto. Karolína Zimmerová mu ateliér nielen zverila, ale o dva roky neskôr dokonca aj odpredala.

• Strana 62 - Krupina

Mesto Krupina možno zaradiť k najstarším mestám na Slovensku, rovnako ako v bývalom Uhorsku. Prvé historické správy sú síce až z prvej polovice 13. storočia, archeologické doklady osídlenia miesta pochádzajú z obdobia 3500 až 3000 rokov pred Kristom. Materiálne doklady sú ešte z praveku. Kontinuálne osídlenie lokality dokladajú ďalšie nálezy z územia pri Krupinici a zo sútoku riečky Bebravy a Krupinice. V okolí mesta sa vystriedali ľud lengyelskej kultúry, ľud popolnicových polí, prví po mene známi Kelti, neskôr aj Rimania či Germáni. Ďalšie nálezy z 9. a 10. storočia dokladajú staré slovanské osídlenie tohto miesta, ktoré je pomerne husto doložené aj nálezmi z okolitých lokalít datovanými do 7. až 12. storočia (Bzovík, Devičie, Dudince, Hontianske Moravce, Hontianske Nemce, Sebechleby, Sudince, Súdovce či Zemiansky Vrbovok). Okolie Krupiny (historický Hont) od 10. až 11. storočia osídlili aj ugrofínske (maďarské) kmene, no dominujúci slovanský živel pretrval.

• Strana 72 - Michalská veža

Michael Marquart v roku 1765, v období vlády Márie Terézie, zanechal unikátny pohľad na mesto v 18. storočí v podobe kolorovanej mapy – Marquartovho plánu. Dodnes vníma súčasník jeho precíznosť, farebné odlíšenie stavieb podľa ich funkcií. Bratislava – slobodné kráľovské mesto Prešporok – a najmä jej okolie, vtedy vyzeralo ako zelená oáza. Samotné mesto sa územne zhodovalo so súčasným najužším historickým centrom v dnešnej mestskej časti Staré Mesto. Vzácny kláštor a kostol Notre Dames so Základnou školou Matky Alexie, kostol a kláštor trinitárov, kostol a kláštor kapucínov, ale aj kostol a kláštor milosrdných bratov boli už za hradbami mesta. . .

• Strana 82 - Salvador Dalí

Všade je plno turistov. Chodia, vytriešťajú oči a je evidentné, že nerozumejú tomu, čo vidia. Sú tu preto, aby mohli povedať, že videli veľkého Salvadora Dalího. Cítim ho, je tu, tie energie stále fungujú. Ťahá ma to dole. O poschodie nižšie je málo turistov, je tu priestor a chodba obložená mramorom. Volá ma. Áno, tu je pochovaný.Kľakám si na dlážku a modlím sa k nemu. Aspoň trochu tvojho bláznovstva, tvoje úžasné nápady, obrazy, objekty a myšlienky. Vtedy prídu dvaja turisti z Japonska. Keď ma vidia, vzrušene gestikulujú a utekajú po ochranku. Ďalší blázon. A ja len prosím o milosť pri veľkom majstrovi. Geniálny, úžasný, zbožňovaný, ale aj nenávidený a nepochopený. Bláznivý a nesmrteľný. Každý pozná jeho vykrútené fúzy s muchou a vytreštené oči.

• Strana 92 - Etiketa Papiera II. časť

V predchádzajúcom číslesme rozprávali o vizitkách,ich funkcii a rôznychspôsoboch používania.Aj keď sa papier pomalyvytráca z našich životova nahrádza ho elektronickáforma komunikácie, maloby sa aj pri tejto forme dbaťna dobré spôsoby.Aj keď sa zdá,že papierové pozvánkysú už trochu „démodé“,vo vyšších kruhochsú známkou dobrej výchovy. Papierové pozvánky na spoločenskú akciu sa zachovalinajmä pri príležitosti svadby, pozvánky na rodinnúoslavu prípadne akciu organizovanú firmou vytlačilitelefonáty alebo elektronická pošta. Ak však chcemezapôsobiť na našich hostí, či už priateľov aleboobchodných partnerov, pekne zostavená papierovápozvánka ich isto príjemne prekvapí.

• Strana 100 - Nový Ford C-Max - Test

Nový Ford C-Max s jednolitrovým trojvalcom 1.0 EcoBoost, ktorý už tretíkrát za sebou vyhral pres-tížnu súťaž o motor roka v ankete International Engine of the Year 2012, 2013 a 2014, sme dostali k dispozícii v polovici júla poznamenaného extrémnymi horúčavami. Boli sme zvedaví, ako si nový model poradí s takýmito podmienkami a vybrali sme sa na dlhú cestu do vnútrozemia Talianska. Uzunké talianske cesty medzi jednotlivými obcami sú bez stredových čiar a krajníc, keďže ich celá šírka ledva zodpovedá jednému klasickému pruhu. U nás by už pravdepodobne boli dávno zakázané, lebo by nespĺňali „toto“ ani „tamto“. Na ich obranu však treba povedať, že sú v perfektnom stave, bez jediného výmoľa. Pre miestnych vodičov sú tieto cesty prirodzenou samozrejmosťou, nikto sa tu neponáhľa, nikto nerozčuľuje. Či sa pred vami zjaví traktor alebo Ferrari, každý vodič vám v pohode urobí miesto na prejazd. V preklade to znamená, že obidvaja zbehnete za zdanlivú krajnicu cesty, tak trochu do prachu.