Obálka:
Obsah čísla:
Zakladateľ legendárnej automobilky Ferruccio Lamborghini sa podľa zverokruhu narodil v znamení býka. V roku 1962 navštívil svojho priateľa Dona Eduarda Miuru na jeho ranči v Seville. Na 600-hektárovom hospodárstve choval Don Eduardo dobytok, no jeho najväčšou záľubou bol chov býkov určených na býčie zápasy. Ferruccio bol mohutnými, neskutočne silnými zvieratami fascinovaný. Rozhodol sa, že jeho práve vznikajúca automobilka bude mať v embléme toto krásne majestátne zviera, býka v útočnom postoji. Tým to neskončilo, práve naopak. Všetko sa len začalo. Názvy svetoznámych športiakov Lamborghini nesú jedno „býčie“ meno za druhým.
Čierna Hora. Magická krajina.Celučičká celá.Pobrežie hore na severe ukrýva jednoz jej najpríťažlivejších miest, Boku Kotorsku.Viaceré pramene ju radia medzidesať najkrajších fjordov Európy.Toto geologické označenie však nie je správne.Boka Kotorska nie je fjord, ľadovec tu neúradoval.Mnoho iných zdrojov ju zaraďuje do prvejdvadsaťpäťky najkrajších zálivov sveta.To je už správne pomenovanie.Pre niekoho je dvadsiatympiatym najkrajšímzálivom, pre iného desiatym,pre mňa úplne prvým.
Je príjemné novembrové ráno, oblaky visia tak na pol neba a zima jeešte stále za dverami. Ale aj napriek tomu už človek pomaly začínarozmýšľať, čím si spestrí nadchádzajúce dni pokoja, čím si pripije privianočnom stole. A môže ho len tešiť, že výber slovenských sektov sazvoľna rozrastá a aj slovenský konzument začína chápať, že potenciálslovenských vinohradov nie je ani zďaleka vyčerpaný a naše sekty sazačínajú presadzovať aj v konkurencii svetových výrobcov. Sekty, prosekáa šampanské majú zvláštne čaro. Je to vždy sviatok, keď otváratešumivé, to jemné napätie a čakanie na slávnostný výstrel. Tlak čo tlačíštupeľ, to nie je len oxid uhličitý. Je to viacročná námaha a snaha vináradostať do fľaše všetky svoje vedomosti, celú krásu vinohradu. Lebokvalitné šumivé sa robí iba z tých najlepších polôh, iba z tej najlepšejsuroviny a iba tradičnou metódou sekundárnej fermentácie vo fľaši.A preto sme sa rozhodli pripraviť pre vás prehľad sektov, ktoré násobklopujú a ktoré stojí zato preskúmať.
Kto prvý objavil minerálne pramene v Piešťanoch, nevieme.Avšak už v roku 1113 sa o Piešťanoch zmieňujeuhorský kráľ Koloman I. v Zoborskej listine a začiatkom17. storočia kardinál Peter Pázmaň povedal o tunajšíchprameňoch, že „...prevyšujú svojou liečivou silouvšetky pramene v Uhorsku.“ Cisár Leopold I. vydávav roku 1682 ochrannú listinu, v ktorej sa píše:„My, toto mestečko Piešťany, sme vzali milostivo pod našucisársku a kráľovskú ochranu.“V roku 1720 sa majiteľmi prameňov a pozemkov v ich okolí stáva rodina Erdödyovcov sídliaca na zámkuv neďalekom Hlohovci. Gróf Erdödy dal prvú murovanúbudovu kúpeľov a kúpeľný park údajne postaviťna podnet samotnej panovníčky Márie Terézie.
Pod pojmom Taliansko si väčšina z nás predstaví bohatú históriu, jedinečnú kultúru a neopakovateľnú architektúru Apeninského pol-ostrova. Tvar polostrova, pripomínajúci čižmu, je známy každému. Tiahne sa 1 200 kilometrov od Álp na severe až po slnečný juh, vrývajúci sa do Stredozemného mora. Na vyše 300-tisíc kilometroch štvorcových žije necelých 61 miliónov obyvateľov. Taliansko je mladá krajina. Vznikla v roku 1861 zjednotením kráľovstiev roztrúsených na polostrove. Patrí medzi štáty, ktoré si zamilujete na prvý pohľad. Budete sa vracať zas a znova. Jedným z dôvodov bude pravdepodobne aj víno, ktorého je Taliansko najväčším producentom na svete. Produkcia 77 miliónov hektolitrov ročne predstavuje štvrtinu svetovej produkcie a zároveň tretinu európskej. Vinič sa tu pestuje na takmer nepredstaviteľnej ploche, okolo 1,4 miliónov hektárov v dvadsiatich oblastiach (Abruzzo, Valle D´Aosta, Basilicata, Calabria, Campania, Emilia Romagna, Friuli-Venezia Giulia, Lazio, Liguria, Lombardia, Marche, Molise, Piemonte, Puglia, Sardegna, Sicilia, Trentino-Alto Adige, Toscana, Umbria, Veneto). Klimatické podmienky Talianska ponúkajú možnosť pestovania širokého spektra odrôd. Rôznorodosť talianskych vín je vskutku jedinečná, nájdeme tu nekonečné množstvo rôznych štýlov.
Vývoj ľudskej kultúry a tradície idú ruka v ruke a niektoré staré zvyky a obyčaje sa v mierne pozmenenej podobe uchovávajú po celé stáročia. Prechod k usadlému spôsobu života, k zakladaniu sídiel, chovu domácich zvierat a roľníctvu predstavoval pre ľudí dôležitú zmenu. Prežitie už nezáviselo len od šťastia a náhody, najmä v zimnom období. Ľudia si postupne dokázali vytvárať zásoby jedla, a tak prežiť aj krutú zimu, kedy im dostatok zeleniny a ovocia zabezpečoval prísun vitamínov. Vo vzdialenejšej, ale aj nedávnej minulosti sa v ľudovom prostredí ovocným drevinám prejavovala zvláštna úcta. Naši predkovia sa starali o stromy takmer ako o domáce zvieratá alebo člena rodiny, a táto starostlivosť podnietila vznik mnohých zvykov a obyčajov. Napríklad na jeseň, po zbere úrody, sa niekoľko jabĺk nechávalo pod stromom, čo malo zabezpečiť uzmierenie duchov a bohatú úrodu nasledujúci rok.
V predchádzajúcich číslach ste si mohličo to prečítať o etikete, ktorá je všeobecne zaužívaná v našich zemepisných šírkach.Ako sa však správať v prípade, že nás vyšlú ako obchodníkov do cudzej krajinys dôležitým kontraktom?Môžeme sa v cudzine správať „ako doma“?A čo môžeme očakávať od našichcudzokrajných obchodných partnerov?Skutočne platí porekadlo„Každý pes jiná ves“?
Pochádzam z rodiny, kde nás ako deti k umeniu, k tvorbe,viedli celkom prirodzene. Moji rodičia sú architekti, obajamaľujú a kreslia. Jeden z mojich bratov sa profesionálnevenuje hudbe a ja som si tiež našla svoje. Môj prvý kontakt s hlinou prebehol ešte niekedy v detstve.Z kúska obyčajnej zeme som vymodelovala hlavu psa, dobreju vysušila, nafarbila temperkami, prelakovala a predstavovalasom si, že ju raz niekto nájde ako starú vykopávku.Rada a veľa som vtedy kreslila, maľovala. Nejako sa to všakžiaľ stratilo spolu s detstvom. K hline som sa znovu dostalaaž v dospelom veku, našla som v nej najprv relax, radosť apotom, postupne, mi práca s ňou dávala stále viac. Najprvsom však musela prekonať predstavu, že pre dospelú osobusa už nehodí takto sa „hrať“. Bola to celkom zbytočnázábrana. Práve vďaka keramike som spoznala veľa zaujímavýchľudí s otvorenou mysľou a prístupom k životu.
Kým bol, kde sa narodil a ako žil, sa dozvedáme len sprostredkovane, od neskorších historikov. Všetci sa zhodnú na tom, že sa narodil okolo roku 1267 v Colle di Vespignano, severne od Florencie a jeho pôvodné meno bolo Angiole di Bondone. Jeho otec bol jednoduchý vidiecky kováč, no napriek tomu zbadal vo svojom synovi umelecký talent a niekedy medzi rokmi 1275 až 1280 ho dal do učenia vtedy najuznávanejšiemu majstrovi vo Florencii, Cimabuemu.
Prvou známkou na svete bola britská Penny Black vydaná 6. mája 1840 podľa návrhu poštového reformátora Rowlanda Hilla. Anglický spôsob platenia poštovného sa vzápätí rozšíril aj do ostatných krajín. Ako všetci dobre vieme, poštové známky používame do dnešných dní.Poštová známka tej ktorej krajiny je zároveň aj reprezentantom, ktorý nesie do sveta kultúrne posolstvo. Úroveň grafického riešenia a celková koncepcia známky sa hodnotia na rôznych fórach. Ani v silnej medzinárodnej konkurencii sa Slovenská známka nestratí, ba umiestňuje sa na popredných miestach.Jedným z významných autorov rytín slovenských známok je aj docent Martin Činovský, akademický maliar, ArtD.
Kostolík sa postupne naplnil. Ľudia si posadali do lavíc a trpezlivo čakajú. Prišlisa na vlastné oči presvedčiť, že tá hnusná sviňa skutočne zatrepala krpcami.Stojí to za chvíľu strpenia. Sedím v treťom rade a obzerám si kostol, akoby som hood detstva nepoznal spamäti. Otočím sa a zrakom kĺžem od tváre k tvári. Všetcisú červení, udychčaní, spotení. Nečudo, kostolík stojí na strmom kopci a vonkuje horúco až strach. Niektorí si už potajomky povoľujú kravaty.Konečne prídu zboristky a hrnú sa do môjho radu. Nikoho nepozdravia, neusmejúsa, len sa každá pokrižuje a rútia sa mojím smerom ako povodeň. Čpie z nichnadutá pokora pravoverných a, ako vždy keď ich vidím, zmocní sa ma chuť robiťim zle. Aspoň sa pokúsiť rozbiť ten groteskný majestát, najradšej by som im pošarvansky dvíhal sukne či hádzal žaby za golier.
Nový Ford S-MAX, 2.0 Duratorq TDCi 110kW/150k so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou AWD z limitovanej ponuky vo výbave Titanium X sme na testovanie prevzali v jeden novembrový pondelok popoludní. Na vyskúšanie tohto tátoša sme mali tri dni. Porovnať predchádzajúci model s novým, ktorý automobilka pripravovala po úspešnom nástupe Fordu S-MAX, bol veľký záber. V prvom sme prešli viac ako tri a pol tisícky kilometrov, v druhom sme stihli len necelú tisícku. Nová generácia S-MAX nás však hneď potešila inteligentným pohonom všetkých kolies pri zdolávaní neupravených a namrznutých ciest cez pohorie Jeseníky. Výborné jazdné vlastnosti, na ktoré sme už viac menej pri Forde zvyknutí, nesklamali. Auto aj napriek svojej výške sedí v zákrutách serpentín ako sedan.