Obsah čísla 43

Obálka:

Obsah čísla:

• Strana 12 - Elegancia Západných Čiech

Veľkolepé Karlove Vary, mondénne Mariánske Lázně, útulnéFrantiškovy Lázně, malebné historické mestečká, hradya zámky ako z rozprávky. To všetko sú západné Čechy. Lákavémiesto nás zlákalo; cieľom našej cesty sa stal Slavkovskýles so všetkými jeho čarokrásnymi zákutiami. Na túto spanilú jazdu nám bratislavská spoločnosť SummitMotors Slovakia poskytla nový model Ford S-Max Vignale –expresný kočiar atraktívneho vzhľadu s luxusným interiéroma výbavou, ktorej nekonečné možnosti rozmaznajú ajnajväčších pôžitkárov. Nastupujeme doň ovešaní batožinou;metám nohou pod zadnou časťou auta, ako som to videlav reklame a kufor sa fakticky začne sám od seba otvárať, lentá veľká plyšová opica z neho nevyvaľuje okále.

• Strana 24 - Mariánske lázně

Minerálne pramene v oblasti dnešných Mariánskych Lázní dal už v roku 1528 preskúmať kráľ FerdinandI. Rozbor vody určil obsah solí, potvrdil jej liečivé účinky a pramene sa mohli začať využívať naliečbu rôznych neduhov. Kúpeľné miesto sa rýchlo dostalo do povedomia, no názov Marienbad sa prvýkrátobjavuje až za vlády Márie Terézie a na vznik prvého moderného kúpeľného domu bolo treba čakaťaž do roku 1807. Postavili ho na podnet Johanna Josefa Nehra – lekára a veľkého propagátora liečivýchschopností tunajšej vody. Kúpeľný dom našiel svoje miesto v tesnej blízkosti Krížového prameňa a dostalnázov Zlatá guľa. Potom už všetko nabralo rýchly spád a pôvodne nehostinné bažinaté údolie sazačalo svižne pretvárať na pôvabné parkové mestečko.

• Strana 30 - Karlove Vary

Karlove Vary boli založené v roku 1350 na pokyn cisára Karola IV. Samotnémuvzniku kúpeľov predchádza povesť, podľa ktorej Karol IV. podnikol sosvojou družinou loveckú výpravu do tunajších lesov. Počas lovu začal jedenzo psov prenasledovať divokú zver a pri naháňačke spadol do tône, odkiaľvytryskovala horúca voda. Pes sa obaril a začal skuvíňať od bolesti. Lovci mupribehli na pomoc a ostali prekvapení objavom horúceho prameňa. Cisár poznamenal,že taká voda by mohla mať liečivú moc a sám hneď vyskúšal jejúčinky na svojich boľavých nohách. Pocítil úľavu a zlepšenie, čo ho potešilo anariadil, aby bolo miesto okolo prameňa osídlené a voda využívaná na liečbu.

• Strana 36 - Historické príbehy o víne

Nech sa na to pozrieme z ktoréhokoľvek uhla, víno takmerod samého počiatku súviselo s náboženstvom. Výnimku asi tvorilolen predhistorické obdobie, keď sa pravekí ľudia potulovali po lesocha zbierali plody divého viniča najskôr ako doplnok stravya až o čosi neskôr, keď im pravdepodobne šťastná náhoda odhalilatajomstvo kvaseného nápoja, vyrábali z nich aj víno. To si okamžitezískalo popularitu, avšak skutočné zakladanie viníc a vinohradníctvoprišli k slovu až s usadlým spôsobom života a úzko súviselis vývojom ranných kultúr a civilizácií.

• Strana 50 - Nahé víno

Andrej mi dáva do ruky telefón. „Pozri.“ Volá Oľga. Je 8.30. Smev nejakej malej kaviarni, kde sa ku káve podávajú aj raňajky.Časy, keď sa alkohol mohol predávať až po desiatej, sú už dávnominulosťou.Štartujeme sa ako mladí „sokolíci“ pred prvým dňom odbornejdegustácie Pezinských vínnych trhov hruškovicou v domnení, žeslávnostný výkop je o 9. hodine.Nebol.V Pezinskom kulturáku sme chýbali už len my traja. SpomínanýAndrej (jeden z najväčších talentov slovenského vína), ja a Marek.Rýchlo teda platíme, kopneme do vrtule a hor sa žehliť. Nultávzorka je už naliata. Sadáme si na svoje miesta. Zopár pohľadovnie príliš milých, no čo už, stane sa, sypeme si popol na hlavu.

• Strana 55 - Súťaž červených vín Epikuros

Pod Malými Karpatmi, v šenkvickej Karpatskej perle, nám to po časeopäť „perlilo“. Nie však kvasným oxidom uhličitým. Čímsi iným. „Perlilo“to nasadením, odbornosťou i profesionalitou. Napriek tomu, že predmetomnášho degustačného záujmu nebolo víno perlivé, ani šumivé. I pričervenom tichom víne sa však dá v tomto zmysle „perliť“. Len duchovnéa znalecké „bublinky“ musíte mať v čaši, na jazyku, v nose a v konečnomdôsledku i v hlave, počítači. To všetko v tom príjemnom prostredí u Margitya Lacka Šebovcov, akože inak, bolo...Predmetom nášho záujmu boli tiché červené vína.

• Strana 66 - Prelet nad Britskou Kolumbiou

Na staré kolená som sa vybral do sveta. Do ďalekého. S rodinou môjho syna sme putovali za chrbát našej zemegule. Do Britskej Kolumbie, najzápadnejšej to kanadskej provincie. Let z Viedne do Vancouvru bol dlhý a útrapný. Leteli sme „proti času“ a stále za dňa, za svetla. Navečer sme odlietali a navečer toho istého dňa a dátumu sme pristávali na severozápade amerického kontinentu. Kepler s Kopernikom by sa usmievali. Už pred stáročiami vedeli, ako funguje svet, ako sa krúti naša planéta... Svatka Etela nás čakala na letisku. Ubytovali sme sa v jej rozľahlej haciende v Richmonde. Na predmestí Vancouvru.

• Strana 78 - Ľubľana

Ľubľana bola osídlená už okolo roku 1200 pred n. l. Keď do nej dorazili Rimania, založili vojenský tábor a mesto nazvali Julia Emona. V 6. storočí sa dovalila pohroma v podobe Húnov. Takmer všetci tunajší obyvatelia zutekali na Istriu a späť sa vrátili až po veľmi dlhej dobe. Okolo roku 1114 sa objavuje prvá písomná zmienka o dnešnej Ľubľane, a to pod názvom Laibach. Koncom 13. storočia sa Ľubľana stáva hlavným mestom Kraňska a v roku 1335 zaberajú celý kraj Habsburgovci, aby tu ostali pánmi nasledujúcich 600 rokov. Mesto začalo profitovať z rozkvitajúceho obchodu v Európe, bolo totiž spojnicou medzi Viedňou a dôležitým obchodným prístavom monarchie – Terstom. Vďaka prílivu financií sa v meste začala rozvíjať kultúra aj umenie a Ľubľana vyrástla do nevídanej krásy.

• Strana 82 - Torre Pendente

Preslávenú šikmú vežu – Torre Pendente – v talianskom meste Pisa nájdeme na námestís oficiálnym názvom Piazza del Duomo, no miestni obyvatelia ho po celé stáročiavolajú Campo dei Miracoli, Miesto zázrakov. Zázračné miesto očarúva nielen „padajúcou vežou“,ale tiež prekrásnou katedrálou, baptistériom či stredovekým cintorínomukrytým za múrmi niekdajšieho kláštora. Pisa bola založená v 13. storočí pred Kr. v ústi rieky Arno.Jej názov bol odvodený z gréckeho slova vyjadrujúcehobažinaté pôdy. Mesto totiž vyrástlo v lagúne podobnejBenátkam. V stredoveku patrila Pisa, spolu s Janovomči už spomínanými Benátkami, medzi najvýznamnejšieobchodné prístavy.

• Strana 87 - Súťaž destilátov Epikuros

Destilát, pálenka, pálené – ušľachtilá liehovina vyrobená výlučne z ovocia. Žiadne syntetickéarómy, žiaden kulér, žiaden kukuričný či zemiakový špiritus. Duša ovocia skvapalnenádo čistej prírodnej podoby. Poteší nos, oblaží ústa, zahreje telo...Pitie ovocných destilátov je príjemné a pomerne rýchle. Na rozdiel od „longdrinkov“, kuktorým patrí víno či pivo, sa však destiláty oveľa ťažšie degustujú. Arómy a chute koncentrovanév silne alkoholickom základe dajú zabrať aj skúseným hodnotiteľom a pestrosťvzoriek nevyplýva len z rôznych surovín použitých na výrobu destilátu, ale aj zospôsobu destilácie a vyzrievania – starnutia.

• Strana 94 - Dubrovnícka Republika

Podľa legendy priplávala v roku 972 pred Dubrovník benátska flotila a požiadala mesto o vodu a poživeň. Dubrovničania námorníkom nechceli pomoc odoprieť; netušili však, že Benátčania len použili lesť, aby mohli vpadnúť do mesta a zmocniť sa ho. Dubrovníckemu farárovi sa, našťastie, v noci zjavil svätý Blažej a prezradil mu benátske úmysly. Mesto sa vďaka tomu zachránilo a svätý Blažej je od tej doby patrónom Dubrovníka. Z času na čas býval Dubrovník dokonca označovaný ako Republika sv. Blažeja.

• Strana 104 - Malta

Malta s dĺžkou 27 a šírkou 15 km zaberá rozlohu 247 km2; jej najvyšší bod dosahuje 257 m. n. m. Ostrov je teda malý a takmer plochý. Nenájdete na ňom ani rieky, ani jazerá, žiaden súvislejší lesný porast, pôda je kamenistá a neúrodná, živú prírodu na prvý pohľad akosi nezbadáte. Sem-tam vám popod nohy prebehne akurát nejaký malý gekon, lasička, myška či iná malá potvorka, nič väčšie vás však neprekvapí. Teda s výnimkou mačiek. Tie sú všade. V tieni áut a kvetináčov, v prístavoch, na chodníkoch alebo rozvalené rovno v strede cesty – vedomé si svojej dôležitosti. Malťania ich milujú a všetci sa o ne starajú tak, že je vskutku radosť narodiť sa na Malte ako rozmarná cica či fičúrsky kocúrisko.